Ako milovník vážnej hudby, ktorý nemá veľa šancí byť na koncertoch, som v nedeľu pri sledovaní televízie nechápal. Novoročný koncert Viedenských filharmonikov, podujatie, ktoré sa vysiela v štyroch desiatkach krajín od Británie až po Áziu, som si mohol vychutnať na ORF2 (samozrejme) a ČT2 (taktiež samozrejme).
STV2 - nič.
Fajn, povedal som si, je to zrejme drahá záležitosť, je snaha podporovať domácu produkciu, koncesionárske poplatky aj tak všetci naplatia, tí, čo chcú, si to na nejakom programe už nájdu.
No večer sa v Redute konal novoročný koncert Slovenskej filharmónie. S mimoriadnym obsadením najmä tým, že vystupujúci sólisti tu tak bežne nevystupujú, pretože sú väčšinou angažovaní v zahraničí. Slovenskí sólisti, prvá "liga".
A tu som pri pohľade na televíziu prestal chápať úplne. Spravodajská TA3 si z vysielacieho času ukrojila vyše 20 minút na priamy prenos. Komerčná televízia venuje z vysielacieho času 20 minút na to, aby sme si mohli vypočuť od každého sólistu aspoň jednu áriu!
Prepnem na STV2 - zasa nič.
A toto už naozaj nechápem. Verejnoprávna televízia, ktorá sa deklaruje ako inštitúcia podporujúca slovenskú kultúru, ktorá stále hovorí, ako na svojom druhom programe podporuje menšinové žánre, úplne odignoruje koncert prvého symfonického orchestra tohto štátu, popredných a vo svete uznávaných sólistov slovenskej proveniencie, konaný, mimochodom, za účasti prezidenta SR, ktorého prejav pár hodín predtým v rámci verejnej služby vysielala.
O tom, že program bol zložený prevažne z páčivých a aj neskúsenému poslucháčovi príjemných "hitoviek", ani nehovorím.
V mnohých diskusiách a v jednom článku na mojom blogu som sa STV zastával. Že urobila veľa, že sa veľa zmenilo, že pribudli naozaj zaujímavé programy, že aj s tou kultúrou sa niečo robí.
Po včerajšku som skončil. Mám pocit, že jednoducho sú udalosti v kultúrnom živote krajiny, pri ktorých je povinnosťou STV byť, ktoré by mali byť automatickou a samozrejmou súčasťou jej programovej štruktúry.
A to sa, samozrejme, netýka len vážnej hudby. Je zrejme príznačné, že ešte aj v tejto oblasti je komerčná televízia schopná urobiť viac ako štátom a občanmi financovaná STV.
Nemám nič proti Prci prci prcičky 2 na jednotke, je to vždy lepšie ako nejaký Terminátor plný násilia, nemám nič proti histórii Dómu sv. Martina, ani nič proti životopisu Márie Terézie, ale v nedeľu mala na dvojke znieť vážna hudba.
Z úcty k tradícii, ktorú sa SF snaží zakladať, z úcty k interpretom, ktorí nás v zahraničí reprezentujú rovnako dobre ako hokejisti či tenisti, ale hlavne z úcty k hudbe, ktorá mala v Redute sviatok, dôležitý pre kultúru národa aspoň tak ako finále Davis cupu. Škoda.
petrovic.blog.sme.sk
