|
Churchillova dobová karikatúra. |
Súdny proces s Hitlerom by bol podľa Churchilla iba fraškou. Názor zmenil až na nátlak Spojených štátov a Sovietskeho zväzu, ktoré trvali na procesoch s nacistickými pohlavármi. Tie sa potom konali v Norimbergu.
Churchill chcel tvrdo trestať aj iné nacistické zločiny: ako odvetu za vyvraždenie českej dediny Lidice požadoval rozbombardovanie troch nemeckých dedín v rámci operácie "tri za jednu". Nakoniec sa však nerád podriadil rozhodnutiu kabinetu, ktorý odvetu odmietol s argumentom, že by pomsta viedla k ešte väčším nacistickým zverstvám.
Tvrdý postup Churchill požadoval aj proti tým, ktorí podľa neho bránili úspešnému boju s nacistami. Chcel nechať zomrieť indického odmietača násilia Maháthma Gándhího, ktorý začal v britskej internácii hladovku. Gandhího zadržali po výzve, aby India nebola zavlečená do boja proti Nemecku a vyzval k občianskej neposlušnosti. To bolo nebezpečné najmä v čase, keď Indii hrozil útok Japoncov.
Britský kabinet rozhodol o Gandhího prepustení, keď indickému lídrovi hrozila v dôsledku hladovky smrť. "Ja by som ho tam nechal, nech robí, ako myslí," odsekol vraj vtedy Churchill.
Podľa ďalších dokumentov britským vojakom za vojny nariadili rešpektovať rasovú segregáciu praktizovanú americkou armádou, kde mali černošskí vojaci iné kasárne a jedálne, ako ich bieli spolubojovníci. Odmietali ich však preniesť do vlastných jednotiek. Britské černošské jednotky pochádzajúce z kolónii mali spoločné vojenské zariadenia s bielymi vojakmi.
Dokumenty nasvedčujú, že sa Briti na jednej strane snažili vyhnúť konfliktom so svojimi americkými spojencami, na druhej však neboli ani ochotní vyvolávať napätie medzi britskými vojakmi. (čtk)
