Údajná dcéra I. P. Pavlova má doma 56 psov

K domu Valentíny Jermakovovej, skrytom v závejoch za severoruskou dedinou Novoselje, vedú stopy psích labiek. Táto žena zasvätila život psom. No inak, ako fyziológ I. P. Pavlov, nositeľ Nobelovej ceny, ktorého označuje za otca.

Pavlov objavil zákon podmienených reflexov pri vychýrených experimentoch na psoch, ktoré na ne obvykle doplatili životom. Sedemdesiatročná Valentína, ktorá nemala rok, keď bádateľ zomrel, robí všetko, aby psy zachránila.

Útulok pre zranené a opustené psy a mačky vedie už 16 rokov. "Prečo som to urobila?" pýta sa a sama si odpovedá, "pretože som cítila, že mi taký osud určil Boh."

Lásku k zvieratám si vypestovala v čase, keď žila v malom byte vedľa petrohradského Ústavu experimentálnej medicíny, v ktorom Pavlov pracoval. Spolu s ňou a jej matkou, mladou laboratórnou asistentkou Júliou Sergejevovou, bolo v byte veľa psov, mačiek, králikov a opíc.

"Vyrastala som medzi tými zvieratmi ako Mauglí," spomína s úsmevom. Valentínina matka jej prezradila, že jej otcom je Pavlov, len pred šiestimi rokmi. Románik s Pavlovom si začala v roku 1935, rok pred vedcovou smrťou. Pracovala ako jeho asistentka.

Matka tvrdila aj to, že Pavlov mal napriek neľútostným experimentom rád zvieratá a vyhodil každého asistenta, ktorý s nimi nezaobchádzal dobre. "Keď robil experimenty, snažil sa to robiť v rámci možností bezbolestne a vždy svojim psom dával prostriedky utišujúce bolesť," hovorí dnes nevlastná dcéra.

Tá sa začala o zvieratá starať pred 16 rokmi. Po Rusku sa potuluje mnoho psov vrátane psích svoriek behajúcich v okolí najväčších miest. Útulkov pre zvieratá je málo a veľmi často potrebujú pomoc súkromných sponzorov.

Valentína predala byt v Petrohrade a presťahovala sa na dedinu. V dome sa stará o 56 psov a 47 mačiek.

Jej prvými adoptovanými ochrancami boli túlavé psy, ktoré akási návštevníčka Petrohradu našla na stanici mesta. Tá dala do niekoľkých novín inzeráty, v ktorých žiadala o pomoc pre "tulákov". Výsledkom bol trvalý prúd darov, ktorý umožnil Valentíne vybudovať útulok a kupovať svojim zverencom jedlo.

Žena však pred dvoma rokmi zomrela a Valentína zostala závislá od pomoci miestnych ľudí. Každý týždeň kupuje 25 litrov mlieka pre mačky a varí veľké hrnce kaše pre psy. Jeden z ich "sponzorov" jej každý týždeň prináša 50 až 60 kilogramov salámy s pozáručnou lehotou. "Moje psy a mačky jedia len raz denne, ale aspoň niečo," hovorí údajná Pavlovova dcéra.

Päť najslabších psov žije s Valentínou v jej spálni, najteplejšom mieste domu. Ostatní žijú v ostatných miestnostiach alebo v psích búdach vonku. Nedávno si vzala aj psa, ktorého našla v diere ľadu. Má psy, ktoré prišli o oči alebo majú zlomené nohy či chrbát. Raz dokonca našla na plote visieť vak plný mačiek.

Aj tie si pani Valentína nechala. Hoci nežije s ľuďmi, na samotu sa nemôže sťažovať. Za neustálu starostlivosť o dostatok peňazí vraj dostáva niekoľkonásobnú odmenu. "Ľudia nie sú schopní milovať niekoho tak intenzívne ako psy," uzatvára. (ap, čtk)