|
Kováčka Katka má 21 rokov. |
Jedni ju poznajú ako kováčku, iní ako zlatníčku. Katarína Blesáková zvláda obe remeslá. Kladivom udiera ako statný chlap, no jej tvár je pôvabná. Má 21 rokov a študuje výtvarnú animáciu.
"Asi od štyroch rokov ma viedli k výtvarnému umeniu. Môj otec študoval kováčstvo," začína svoje rozprávanie. Otec jej odmalička dával do ruky kladivo, viedol jej ruku a učil ju, ako udierať: "Prvé, čo som sa učila, bol úder. A to bola dosť podstatná vec."
Od detstva sa pohybovala v otcovej dielni.
"Fascinoval ma oheň aj kov, pretože na jednej strane je silný a na druhej zasa tvárny. Ako malá som mala rada pach uhlia a neprekážalo mi, že som celá špinavá."
Odvtedy je tam stále. "Hoci je to namáhavé. Väčšinou sa robí s ťažkými a veľkými materiálmi či plochami a vtedy je potrebný ešte aspoň jeden, aby svojmu kolegovi pri rôznych úkonoch pomohol a nejakým spôsobom mu to uľahčil."
Zvyčajne vyrábajú, čo chcú zákazníci. Ploty, brány, postele, občas nejaké svietniky. "Na slobodnú a voľnú tvorbu je menší priestor, hoci sa snažíme o umeleckú formu kováčstva. Stáva sa, že zákazníci prídu priamo s konkrétnou vecou, ktorú majú vytlačenú z internetu."
Dnešný zákazník chce mať všetko rýchlo a nemá cit pre kvalitu. "Je to akési nedocenené," myslí si Katka. Všimla si to aj vtedy, keď pracovala ako zlatníčka. "Keď som chcela uprednostniť niečo svoje, vložiť do toho niečo umelecké, nemala som žiadnu šancu."
Keď si Katka vyberala odbor štúdia, bol to otec, ktorý jej poradil šperk. Chcel to spojiť s umeleckým kováčstvom. Šperk totiž nemusí byť zavesený len na krku.
"Môžem ho mať zavesený doma na stene alebo spojiť s ďalšími umeleckými sférami, s hudbou či s prezentáciou, kde zapojím svetlo, urobím performance a vytvorím nové umenie."
To je aj Katkin sen. Koniec koncov, aj hudbe sa venuje odmalička.
Už sedem rokov hrá na gramofónoch a vinylových platniach. "Najviac mi učarovalo funky, house a vokály. A keď do toho vreštia černoškovia alebo počujem saxofón, som šťastná."
Hudbu počuje, aj keď príde do dielne. "Niekedy je tam toľko zvukov, že by som ich najradšej zozbierala a nahrala. Je skvelé, keď sa kov odráža od nákovy, keď pradie vyhňa, a niekedy aj brúska a vŕtačka," zanietene vysvetľuje Katka.
So žiadnou ženou, ktorá sa venuje kováčstvu, sa ešte nestretla. "No reakcie ľudí veľmi neregistrujem. Určite je to pre nich rarita. Niektorí to možno podceňujú. Myslia si, aké je to jednoduché, príde blondína a..." Je to však presne naopak.
"Sloboda tvorenia a myslenia je pre mňa najpodstatnejšia. Týka sa to všetkého. Hudby, kováčstva, zlatníctva, súkromného života i existencie vo vesmíre. Strach mám jedine z toho, akou formou budem musieť prinútiť seba a možno aj okolie, aby som mohla vo svojich prioritách profesijne dospieť."
FOTO - AUTORKA
