Moskva 28. decembra (TASR) - Vyšetrovacia komisia ruského parlamentu dospela k záveru, že obsadenie školy v severoosetskom Beslane riadil poľný veliteľ Šamiľ Basajev a medzičasom zabitý Aslan Maschadov.
Teroristické komando obsadilo školu č. 1 v Beslane 1. septembra 2004, v deň otvorenia nového školského roka, pričom za rukojemníkov zobrali vyše 1100 ľudí: školákov, ich príbuzných, učiteľov a zamestnancov školy. Všetkých ich nahnali do telocvične, kde rozmiestnili výbušniny. Pri explóziách a streľbe, ktorými sa tri dni trvajúca dráma skončila, prišlo o život viac ako 330 ľudí, z toho 186 detí.
Podľa členov vyšetrovacej komisie cieľom teroristickej operácie bola destabilizácia situácie na severnom Kaukaze. Útok sa pripravoval od augusta roku 2004, keď sa začalo formovať 34-členné komando. Dve ženy v ňom mali v čase útoku na sebe opasky s výbušninou.
Komando, ktoré obsadilo školu v Beslane, sa sformovalo na území susedného Ingušska, uviedol dnes v Moskve Alexander Toršin, predseda parlamentnej komisie na určenie príčin a okolností rukojemníckej drámy v Beslane. Zohratosť členov komanda nasvedčuje tomu, že postupovali podľa vopred vypracovaného scenára, upresnil. Podľa Toršina sa ozbrojenci vôbec neskrývali a po ingušskej obci Psedach sa pohybovali úplne slobodne.
Toršin kritizoval, že ingušské oddelenie Federálnej bezpečnostnej služby, tamojšie ministerstvo vnútra a ich štruktúry neprijali dostatočné preventívne, organizačné a iné opatrenia, aby včas odhalili zločineckú činnosť bánd a teroristických skupín a zabránili im v aktivitách.
Podľa zistení komisie ministerstvo vnútra Severného Osetska dostalo koncom augusta z Moskvy úradný telegram s nariadením, aby pred začiatkom nového školského roka posilnilo bezpečnostné opatrenia. "Tieto nariadenia mohli pomôcť odvrátiť teroristický čin, ale neboli vykonané," upozornil Toršin.
Toršin uviedol, že úrady neinformovali pravdivo o počte rukojemníkov. Ich presný počet - 1128 - bol známy už v deň obsadenia školy - 1. septembra, ale úrady ešte 24 hodín po vypuknutí drámy tvrdili, že ich je 354.
Upozornil aj na nedostatok koordinácie medzi jednotlivými bezpečnostnými zložkami, ktoré napr. nedokázali udržať civilistov, ktorí sa zhromaždili okolo školy, mimo areálu.
Komisii sa nepodarilo zistiť, čo bolo príčinou explózií v budove školy, ktoré viedli k neplánovaným krokom teroristov a smrti väčšiny rukojemníkov. Toršin vyhlásil, že bude lepšie počkať na výsledok technickej analýzy. Dodal, že v tejto veci si protirečia aj výpovede svedkov-bývalých rukojemníkov. Toršin jednoznačne vylúčil verziu, že explóziu spôsobil ostreľovač, ktorý smrteľne zasiahol teroristu, čo držal prst na spínači odpaľovacieho zariadenia.
Tanky republikových a federálnych síl - podľa zistení komisie - ostreľovali školu až vtedy, keď v nej neboli žiadni rukojemníci. Paľbe predchádzala operácia na oslobodenie rukojemníkov. Strieľať sa začalo až po jej ukončení a preverení, že v budove niet žiadnych zadržiavaných civilistov. Tí teroristi, ktorí paľbu prežili, boli zlikvidovaní po odpálení podmínovaných priečok a múrov.
Združenie pozostalých po obetiach beslanskej tragédie Matky Beslanu v reakcii na správu parlamentnej komisie uviedlo, že opäť nezazneli mená vinníkov.
Ako informovala agentúra AP, z nedbanlivosti boli v súvislosti Beslanom obvinení piati policajní dôstojníci, pretože nezabránili útoku na školu. Predbežné súdne vypočúvanie troch z nich, pochádzajúcich zo Severného Osetska, sa začalo práve dnes.
