Štadión v rakúskom Grazi už nenesie meno Arnieho

Meno Arnolda Schwarzeneggera už nie je súčasťou názvu futbalového štadióna v rakúskom Grazi. Veľké kovové písmená z jeho priečelia v pondelok v tichosti odmontovali. Športovú arénu na počesť hollywoodskej hviezdy akčných filmov pomenovali v roku 1997. Teraz je to opäť len Stadion Graz Liebenau.

Schwarzenegger pred týždňom napísal list primátorovi Grazu, v ktorom žiadal o odstránenie svojho mena. Miestni aktivisti však ešte predtým vyzvali mesto na premenovanie štadióna.

Dôvodom bol fakt, že ich slávny rodák odmietol zastaviť popravu odsúdeného vraha Stanleyho "Tookieho" Williamsa, ku ktorej došlo 13. decembra.

Poprava vyvolala veľkú pozornosť, keďže za omilostenie Tookieho, zakladateľa losangeleského gangu Crips, ktorý vo väzení napísal knihy varujúce deti pred nebezpečenstvom gangov a bol nominovaný na Nobelovu cenu, sa zasadzovali mnohé celebrity.

V Rakúsku je trest smrti zakázaný a mnohí obyvatelia ho považujú za barbarský. Odpor bol veľký hlavne v Grazi, ktorého oficiálny slogan je Mesto ľudských práv.

Po kritike na svoju adresu prešiel Schwarzenegger do protiútoku a okrem nariadenia na odstránenie svojho mena oznámil, že vracia čestný prsteň mesta, ktorý mu predstavitelia Grazu venovali v roku 1999.

Starosta Grazu Siegfried Nagl Swarzeneggerovi napísal list, v ktorom ho vyzval, aby opätovne zvážil rozhodnutie prerušiť vzťahy s mestom a aby si prsteň ponechal. Má strach, že prerušenie vzťahov so svalovcom, hercom a dnes guvernérom Kalifornie, jedným z najslávnejších rakúskych rodákov, môže Graz pripraviť o miliónové príjmy z turizmu.

Mnohí Európania ohŕňajú nos nad aplikovaním trestu smrti v USA a osobitne nad postojom Schwarzeneggera, ktorý odmieta udeliť milosť kalifornským odsúdencom.

Ďalšia poprava je plánovaná na 17. januára. Ide o 75-ročného muža, najstaršieho obyvateľa cely smrti, ktorý je po infarkte pripútaný na invalidný vozík, slepý a hluchý. Clarencea Allena odsúdili za to, že v roku 1980 nariadil vraždy troch ľudí.

Schwarzenegger sa narodil v roku 1947 v dedine Thal pri Grazi, kde začal svoju kariéru kulturistu. Do USA emigroval v roku 1968, naturalizovaným občanom USA sa stal v roku 1984, ponechal si však aj rakúske občianstvo. (čtk)