Šajkovac 25. decembra (TASR) - V nepokojnej juhosrbskej provincii Kosovo pomáhajú udržiavať zmier medzi kosovskými Srbmi a Albáncami v rámci síl NATO už šesť rokov aj slovenskí vojaci.
"Máme na starosti monument. Je to srbský pamätník, ktorý sa pokúšali kosovskí Albánci vyhodiť do vzduchu, takže sa staráme o jeho bezpečnosť. Ďalej máme na starosti ľudí, ktorí sú srbskej národnosti a staráme sa o ich bezpečnosť, dohliadame, aby voči nim nebolo páchané nejaké násilie alebo nejaké hrozby," priblížil úlohy stočlenného slovenského kontingentu 26-ročný nadporučík Martin Farkaš. Slovenskí vojaci zodpovedajú za priestor tritisíc km štvorcových.
Domáci obyvatelia hodnotia prácu Slovákov pozitívne. "Jednotky KFOR sú, myslím si, obľúbené u miestneho obyvateľstva, poskytujú im ochranu majetku, zdravia," uviedol 25-ročný veliteľ čaty Viktor. Do styku s domácimi prichádza každý deň počas hliadkovania.
Medzinárodné sily sa z oblasti zrejme tak skoro nestiahnu, aj keď rokovania o budúcom štatúte Kosova by sa mali začať už v januári. Kosovo je už stáročia ohniskom etnického napätia a oblasť je v súčasnosti rozdelená na päť vojenských zón.
"Nebyť jednotiek KFOR, ktoré sú tu veľmi akceptované, tento krehký zmier by tu pravdepodobne nebol," domnieva sa minister obrany Juraj Liška, ktorý tento týždeň navštívil slovenských vojakov. V budúcom roku neočakáva zhoršenie bezpečnostnej situácie. "Samozrejme, sú tu určité skupiny, ktoré sa môžu snažiť narušiť túto krehkosť. Ja predpokladám, že sa budú zbierať kladné, pozitívne body, jeden po druhom, a z nich potom v budúcnosti možno vyplynie ten štatút, ktorý by Kosovo malo mať," dodal.
Súčasný stav hodnotí veliteľ jednotky Ľuboš Balucha ako pokojný, ale veľmi krehký. Vojenskú prítomnosť v oblasti pokladá stále za nutnú. "Očakávajú sa rokovania o budúcom štatúte Kosova a z toho dôvodu politické strany Kosova sa snažia situáciu držať upokojenú, ale stále tu do popredia vystupujú extrémistické skupiny, ktoré rozvracajú, sú demonštrácie, rôzne narušenia bezpečnosti, kriminalita je tu dosť veľkého charakteru," priblížil veliteľ.
Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Ľubomír Bulík potvrdil, že misia v Kosove sa radí k tým ťažším. "Osobne to veľmi oceňujem, čo tu naši vojaci prezentujú, pretože či už je to na poli priamo v SHAPE alebo Bruseli, naši vojaci sú veľmi vysoko oceňovaní, predovšetkým pre ich lojálnosť, profesionalitu a vynikajúce vzťahy, ktoré dokážu vytvoriť," uviedol.
Slovenskí vojaci pôsobia v Kosove od roku 1999, spočiatku 40 príslušníkov patrilo do rakúskeho práporu. Od februára 2002 je stovka slovenských vojakov začlenená do česko-slovenského práporu. V januári by mala pribudnúť 35-členná logistická čata.
Kosovo je oficiálne súčasťou Srbska a Čiernej Hory. Od roku 1999, keď NATO zasiahlo do konfliktu medzi srbskými silami a albánskymi separatistami, je však pod patronátom OSN. Albánci, ktorí tvoria 90-percentnú väčšinu dvojmiliónového obyvateľstva Kosova, trvajú na nezávislosti. Srbsko si chce zachovať aspoň formálnu kontrolu nad územím, pričom Albáncom ponúka širokú autonómiu.
