Bagdad 22. decembra (TASR) - Vyšetrujúci sudca v procese s bývalým irackým prezidentom Saddámom Husajnom a niekoľkými ďalšími predstaviteľmi jeho režimu, obžalovanými zo zločinov proti ľudskosti, dnes uviedol, že zatiaľ neboli predložené žiadne dôkazy dokladujúce údajné týranie Saddáma a ďalších obžalovaných v americkom väzení.
Zosadený diktátor dnes pred súdom znova vyhlásil, že ho americkí vojaci vo väzení bili a týrali. Americkí činitelia takéto obvinenia dôrazne popreli, čo zase exprezident označil za lži.
Keď dal súd Saddámovi možnosť uskutočniť krížový výsluch svedkov, bývalý iracký vodca využil ponúknutý čas na to, aby zopakoval obvinenia, že bol vo väzbe bitý. Podľa jeho slov boli rany, ktoré utrpel, zdokumentované najmenej dvoma americkými tímami.
V stredu Saddám vyhlásil, že bol "zbitý na každej časti tela", po čom mu údajne ostali stopy. Washington označil takéto tvrdenie za groteskné s tým, že zaobchádzanie so Saddámom je úplne iné a v protiklade s tým, ako jeho režim zaobchádzal so svojimi oponentmi.
Vyšetrujúci sudca Ráid al-Džúhi, ktorý pripravoval prípad proti Saddámovi, pred novinármi uviedol, že žiaden z obžalovaných ani ich právnici sa doteraz na žiadne podobné zaobchádzanie nesťažovali a neboli predložené ani žiadne dôkazy dokladujúce údajné týranie.
"Obžalovaným sa dostáva kompletnej a veľmi dobrej zdravotnej starostlivosti. Bežný Iračan takúto starostlivosť nedostane," povedal Džúhi.
Saddám je spolu s ďalšími siedmimi predstaviteľmi jeho bývalého režimu obvinený z masakry 148 šiitských civilistov, ku ktorej došlo v dedine Dudžajl v roku 1982 po neúspešnom pokuse o atentát na jeho osobu.
Počas stredajšieho a dnešného pojednávania vystúpilo dovedna päť svedkov. Hlavný sudca dnes napokon odročil ďalšie pojednávanie na 24. januára.
Prvý z dnešných svedkov vypovedal spoza opony a kvôli ochrane totožnosti tiež elektronicky skreslili jeho hlas. V čase masakry v Dudžajle mal osem rokov. Ako povedal, jeho starú matku, otca a strýkov zatkli a mučili, pričom svojich mužských príbuzných už viac nevidel. Saddám však v tomto prípade namietal, že súd sa nemôže opierať o výpoveď človeka, ktorý bol v čase spáchania údajného zločinu dieťaťom.
