SME

Predsedom afganského parlamentu sa stal Karzajov oponent

Kábul 21. decembra (TASR) - Afganský parlament dnes za predsedu svojej dolnej komory zvolil Júnisa Kanúního.

Kanúní, príslušník tadžického etnika, vo voľbách porazil protikandidáta Abdala Rabba Rasula Sajjáfa, blízkeho spojenca prezidenta Hamída Karzaja. Kanúního kandidatúru v 249-člennom parlamente podporilo 122 poslancov, kým jeho rivala Sajjáfa 117.

Na čele 102-člennej hornej komory bude Sibgatulláh Mudžadídi, ktorý bol síce začiatkom 90. rokov predsedom prvej vlády mudžahídov, ale v súčasnosti je blízkym spojencom prezidenta Karzaja.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ustanovujúce zasadnutie prvého afganského parlamentu po vyše 30 rokoch sa konalo v pondelok za účasti politickej elity krajiny i amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho.

SkryťVypnúť reklamu

Afganistan nemal volený parlament od roku 1973, keď prevraty a sovietska invázia uvrhli krajinu do desaťročí chaosu, pri ktorom zahynul vyše milión ľudí. Po občianskej vojne nastúpil v 90. rokoch fundamentálny režim hnutia Taliban, ktorý zvrhli Spojenými štátmi vedené sily koncom roku 2001.

Vznik parlamentu oficiálne zavŕšil proces politickej transformácie, na ktorom sa afganské skupiny dohodli pod záštitou OSN v decembri 2001. Stredoázijská krajina má však stále ďaleko k stabilite. Okrem vzbúreneckého násilia a terorizmu musí riešiť problémy chudoby a rozsiahlu výrobu drog a obchod s nimi.

Násilie sužuje najmä juh a východ Afganistanu, kde zvyšky Talibanu uskutočňujú útoky takmer denne. Operácie proti vzbúrencom vedie 20.000 amerických vojakov, v krajine pôsobia tisíce ďalších príslušníkov mierových síl pod vedením NATO.

SkryťVypnúť reklamu

Parlamentu dáva afganská ústava len málo právomocí. Väčšina moci je naďalej sústredená v rukách prezidenta, poslanci však budú môcť prijímať zákony a vetovať ním vybraných členov vlády.

Voľby do dolnej komory parlamentu sa konali v septembri.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 565
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 259
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 443
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 611
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 564
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 278
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu