Washington 20. decembra (TASR) - Výročná správa americkej organizácie na ochranu ľudských práv Freedom House označuje Slovensko za stabilnú demokratickú spoločnosť, rešpektujúcu vládu zákona a ľudské práva. Upozorňuje však aj na niektoré problematické stránky vývoja demokracie v SR, pričom za jeden z najvážnejších problémov považuje korupciu.
Slovensko sa v monitorovanom období - v roku 2004 - umiestnilo v jednotlivých sledovaných oblastiach na sedemstupňovej škále Freedom House väčšinou v okolí stupňa dva, pričom stupeň jedna patrí krajinám s najvyšším stupňom rozvoja demokracie.
Demokratické inštitúcie a ich systém v SR opísala správa ako dobre fungujúci a podobne ocenila aj spoľahlivosť volebného mechanizmu a zlepšenie volebnej legislatívy. Občiansku spoločnosť na Slovensku označila správa za živú, dynamickú a rozvíjajúcu sa v priaznivých a slobodných podmienkach.
Freedom House nezaznamenal v roku 2004 pokusy o zasahovanie zo strany štátu a politických skupín do pôsobnosti médií. Za najvážnejší problém v oblasti médií označili autori správy koncentráciu mediálneho vlastníctva v rukách niekoľkých súkromných skupín a vplyv ministra hospodárstva Pavla Ruska na televíziu Markíza.
Freedom House pozitívne hodnotil pokračujúcu decentralizáciu a reformy verejnej správy, hoci poukázal na nepripravenosť niektorých samospráv ujať sa nových kompetencií.
Slovenský súdny systém v roku 2004 označila správa za relatívne efektívny a nezávislý v uspokojivej miere, pričom vyzdvihla prebiehajúcu reformu súdnictva. Poukázala však na problémy s praktickou činnosťou súdov, najmä na pomalé súdne konania.
Korupciu považuje správa za jeden z najvážnejších problémov postkomunistickej transformácie Slovenska. Tento fenomén funguje na dvoch úrovniach - inštitucionálnej - v rovine štátnych, politických a iných predstaviteľov, kde je pokrok rýchlejší a viditeľnejší; vo sfére neinštitucionálnej, ktorá zahŕňa hlboko zakorenené správanie a kultúrne stereotypy, je pokrok omnoho pomalší.
Správa vyzdvihla antikorupčné opatrenia, ktoré Slovensko podniká, pripomenula však prekážky spojené s ich implementáciou najmä kvôli pretrvávajúcej byrokracii, centralizmu, neochote štátnych inštitúcií a subjektívnosti rozhodovacích procesov.
Národnostné menšiny môžu bez prekážok participovať v politickom procese. Zastúpenie maďarskej menšiny je veľké na všetkých úrovniach vďaka jej intenzívnej politickej mobilizácii.
Situácia je iná v súvislosti s rómskou menšinou: kvôli jej nízkemu sociálnemu statusu a vzdelaniu, absencii politických lídrov a ich fragmentácie, ako aj neschopnosti väčšinových strán kooperovať s rómskymi organizáciami. Hoci existuje viacero rómskych strán, Rómovia nemajú dostatočné zastúpenie na žiadnej úrovni moci. Tento trend sa prejavuje aj v oblasti kultúrnych a občianskych organizácií, kde sú napr. maďarské organizácie omnoho väčšie a efektívnejšie.
http://www.freedomhouse.org
