Brusel 20. decembra (TASR) - Väčšina Európanov (80 percent) je pozitívne naladená a spokojná so svojím životom. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky vykonaného v októbri a novembri, ktorého výsledky dnes zverejnil Eurobarometer. Prieskum sa uskutočnil v 25 krajinách Európskej únie, Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku a Turecku.
V otázke spokojnosti so svojím životom sa však zistili veľké rozdiely medzi európskou pätnástkou, kde je všeobecne spokojných 82 percent respondentov, a novými členskými štátmi so 69-percentnou spokojnosťou. Veľmi spokojných alebo skôr spokojných je 64 percent Slovákov, zatiaľ čo úplne nespokojných je desať percent.
Dovedna 35 percent opýtaných verí, že ich život sa v budúcom roku zmení k lepšiemu, zatiaľ čo 49 percent neočakáva žiadne zmeny a 13 percent sa obáva zhoršenia. Na Slovensku očakáva 29 percent celkové zlepšenie a 24 percent zhoršenie.
Európania sú relatívne optimistickí v otázke očakávaní týkajúcich sa finančnej situácie ich domácnosti a práce - 78 percent verí, že sa ich finančná situácia zlepší alebo nezmení, a 80 percent si to myslí o svojej práci. Dovedna 21 percent Slovákov predpokladá zlepšenie vo financiách vo svojej domácnosti, zatiaľ čo 35 percent ráta so zhoršením.
Optimizmus v osobnom živote je však v ostrom kontraste s očakávaniami v oblasti zamestnanosti a ekonomickej situácie v krajine, kde sa 40 resp. 39 percent Európanov obáva zhoršenia. Práve nezamestnanosť vyvoláva najväčšie znepokojenie u respondentov. Ako odpoveď na otázku, ktoré sú dva najväčšie problémy vo vašej krajine v súčasnosti, uviedlo 44 percent Európanov nezamestnanosť. Od roku 2003 sa tam však zaznamenal po prvý raz pokles.
Slováci rátajú skôr so zhoršením situácie v oblasti zamestnanosti. Dvadsať percent si myslí, že nastane zlepšenie a takmer raz toľko predpokladá opak.
Za druhý najzávažnejší problém označili respondenti ekonomickú situáciu v krajine. V starých členských štátoch to najviac trápi Nemcov (43 percent) a najmenej Írov (4 percentá), v nových je táto obava najrozšírenejšia na Malte (44 percent) a najmenej v Estónsku (16 percent).
Pre každého štvrtého Európana je jedným z najzávažnejších problémov kriminalita, ktorá sa umiestnila v rebríčku problémov na treťom mieste. Za ňou nasleduje nárast cien, systém zdravotnej starostlivosti, imigrácia, terorizmus, dôchodky, dane a vzdelávací systém. Slováci považujú za tri najväčšie problémy nezamestnanosť, ekonomickú situáciu a zvyšovanie cien.
Názor na členstvo v EÚ sa v porovnaní s minulým rokom mierne zhoršil, keď ho za dobrú vec označila polovica respondentov. Skepticizmus voči EÚ vládne vo Švédsku, Veľkej Británii, Rakúsku a Fínsku. V nových členských krajinách zostáva vysoký podiel neutrálnych odpovedí. Platí to najmä pre Lotyšsko (47 percent), Slovinsko, Česko, Slovensko (42 percent), Estónsko a Maďarsko. Polovica Slovákov však hodnotí členstvo v únii pozitívne.
Dovedna 52 percent Európanov si myslí, že ich krajina z členstva v únii profitovala. Najviac sú o tom presvedčení Íri (86 percent), Luxemburčania, Litovčania, Dáni, Španieli, Gréci, Belgičania, Portugalčania, Poliaci a Slováci (62 percent). Švédsko je jedinou zo starých krajín, v ktorej je vyše polovica obyvateľov presvedčená o opaku.
Aj napriek odmietnutiu európskej ústavy vo Francúzsku a Holandsku zostáva podpora myšlienky euroústavy vysoká (63 percent). Otázka v prieskume sa však týkala len idey ústavy a nie hodnotenia jej súčasného obsahu. Na Slovensku má myšlienka euroústavy 64-percentnú podporu. Najmenej túto ideu podporujú Švédi (44 percent), najviac Belgičania (77 percent). Celkovo si 60 percent Európanov myslí, že európska ústava je potrebná na to, aby únia mohla dobre fungovať.
Ďalšie rozširovanie únie podporuje 49 percent obyvateľov terajších členských štátov EÚ, zatiaľ čo 39 percent je proti. Najväčšiu podporu má prijatie nových štátov v Grécku, Slovinsku a Poľsku. Kladne sa k nemu stavajú aj Slováci, keď sú so 67-percentnou podporou (rovnako ako Cyprus) na piatom mieste v tabuľke.
Najviac sa v rámci Európy podporuje prijatie Chorvátska (51 percent) a Bulharska (48 percent). Najväčší nesúhlas je so vstupom Turecka a Albánska (55 resp. 50 percent).
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) pel
