|
Takto vyzeral tréning, po ktorom sa však nešlo do kozmu, ale všetci zostali na Zemi. |
"Odvážna cesta nikam" - bilbordy s týmto nápisom a raketoplánom, ktorý za chvost držala ľudská ruka, zamorili britské mestá krátko pred tým, než sa v piatok večer skončila televízna šou Space Cadets. Štyria mladí ľudia - z toho jeden herec - prešli náročným výberom a dostali sa ako prví britskí vesmírni turisti na obežnú dráhu Zeme. Alebo si to aspoň mysleli.
Vedenie televízie vysielajúcej šou ju považovalo za nový typ reality šou, oveľa lepšiu ako Big Brother a podobné relácie. Nemysleli si to však diváci - v niektorých dňoch sledovanosť klesla pod dva milióny, čo znamená najnižšiu sledovanosť zo všetkých porovnateľných kanálov - priemerná sledovanosť spomínanej relácie Big Brother bola takmer sedem miliónov divákov. K tomu treba pripočítať štyri milióny potrebné na výrobu Space Cadets a neuvedené náklady na masívnu reklamnú kampaň.
Posledných päť dní šou strávili "kozmonauti" vo vesmíre. Starostlivo vybraní vesmíni analfabeti uverili tomu, že sa britskej vede podarilo vyrobiť zariadenia simulujúce gravitáciu, takže sa nebudú musieť vyrovnávať s beztiažovým stavom. Rovnako uverili aj tomu, že so štartom rakety sa nemusí spájať prakticky nijaké preťaženie a dá sa to zvládnuť s úsmevom na tvári.
Samotný štart bol trapasom, pretože kozmická loď sa začala podľa naplánovaného scenára chvieť, zlyhali však zvukové efekty ktoré mali simulovať štart rakety, takže pár sekúnd, než sa podarilo odstrániť poruchu, z toho bola vesmírna pantomíma.
Nasledujúci let prebiehal pokojne a nudne. Tvorcovia totiž nedocenili fakt, že divákom budú päť dní ponúkať skupinu ľudí zatvorených v malom priestore vedúcich úplne banálne konverzácie. Smiať sa päť dní na tom, že je to celé iba podvod, nevydržal asi nijaký divák, iných príležitostí na pobavenie sa veľa nenašlo, scenár naaranžoval iba kŕčovité udalosti ako napríklad vesmírne pochovávanie popola Mr. Bimbiho, čo mal byť slávny filmový pes s ruskou krvou v žilách.
Relácia kozmonautov nenechala ani pristáť, z réžie im všetko prezradili skôr, než sa pristávací manéver vôbec začal, čo pôsobilo dojmom, že to už nebaví ani samotných tvorcov. Posádka sa cítila zaskočená a strápnená, no na odhalení sa smiali a veľmi sa potešili, že za každý deň strávený v domnelom vesmíre dostanú päťtisíc libier. Sklamaná bola iba jediná žena na palube - mala totiž pripravenú slávnostnú reč, ktorú však za týchto okolností nemohla predniesť, jej kolega si pochvaľoval, že aspoň pár dní nefajčil.
Podozrenie, že ide o podvod, mali údajne iba posledný deň - v noci počuli zvonku akési hlasy a čím ďalej viac mali pocit, že ich dopravný prostriedok sa viac než na kozmickú loď zvnútra podobá na karavan. To ešte netušili, že karavan pripomína aj zvonku, akurát že namiesto kolies mal pod sebou hydraulické zariadenie simulujúce otrasy.
Otriasť britskou mediálnou scénou sa tejto šou nepodarilo.
Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn
