Životom Edith Piaf prešlo veľa mužov - priatelia, milenci, umelci, patrili k nim Jean Cocteau či Charles Aznavour. Osudovým mužov však pre ňu bol boxer Marcel Cerdan. FOTO - ARCHÍV TASR |
Pre deväťdesiatimi rokmi sa na parížskej ulici rue de Belleville narodila šansoniérka Edith Piaf, vlastným menom Edith Giovanna Gassion. Ulica bola jej útočiskom a zároveň miestom, kde každý deň bojovala o prežitie.
Pochádzala z chudobných pomerov. Keď jej otec Louis Gassion opustil rodinu a odišiel na front, matka si začala zarábať ako pouličná speváčka. O deti sa starala iba sporadicky.
Keď mala 15, osamostatnila sa. Spolu s nevlastnou sestrou Simone Bertautovou, ktorú prezývala Momone, snívali o lepšom živote, no každý večer zaspávali v studenej posteli hotelovej izby, obklopené špinou.
O dva roky sa po prvý raz zamilovala. Louis Dupont sa neskôr stal aj otcom jej dcéry - Marcelle. Dievčatko však ochorelo a zomrelo. Edith sa opäť vrátila do ulíc. Svoju prvú skladbu Les Mômes de la cloche nahrala v roku 1936.
V roku 1937 sa vzdala svojho umeleckého mena La Môme Piaf a stala sa z nej Edith Piaf. Čoskoro sa stala miláčikom parížskej elity.
Počas pobytu v New Yorku v roku 1946 sa zamilovala do šampióna v boxe - Marcela Cerdana. Po prvý raz sa zdalo, že je skutočne šťastná. V októbri 1949 však tragicky zahynul.
V roku 1951 vyviazla z dvoch automobilových havárií a keď sa po druhýkrát vrátila z nemocnice, bola už závislá od morfia. Drogu, ktorá mala tíšiť jej bolesti, zapíjala dúškami alkoholu. V júli 1952 sa vydala za speváka Jacqua Pillsa a absolvovala protidrogovú terapiu. Z hudobnej scény sa vytratila v roku 1953, no o dva roky sa triumfálne vrátila.
Po sérii koncertov sa začala znova liečiť, ale prišla ďalšia nehoda. V lete 1961 sa stretla s gréckym spevákom Theophanisom Lamboukasom. Bol to jej posledný milenec a manžel.
O niekoľko mesiacov neskôr upadla do kómy, skonala 11. októbra 1963. (sita)