Bagdad/Káhira 16. decembra (TASR) - Iracké bezpečnostné sily vlani zatkli a vypočúvali vodcu teroristov Abú Musába az-Zarkáwího. Prepustili ho však, pretože nevedeli, o koho ide, informoval dnes námestník irackého ministra obrany generálmajor Husajn Kamal.
Irackí policajti v oblasti mesta Fallúdža pokladali Zarkáwího za podozrivého, preto ho zadržali na tri alebo štyri hodiny. Nemali však v tom čase vybavenie na to, aby ho odfotili alebo mu odobrali odtlačky, uviedol Kamal pre tlačovú agentúru Associated Press.
Podľa nemenovaného zástupcu ministerstva vnútra došlo k tomu v čase, keď Fallúdžu kontrolovali "teroristi". Americké sily obsadili mesto v novembri 2004 pri rozsiahlej operácii proti vzbúrencom a extrémistom, ktorí ovládali Fallúdžu a ku ktorým patrila Zarkáwího skupina al-Káida v Iraku.
Kamal dodal, že jeho ministerstvo sa o zatknutí Zarkáwího dozvedelo pri vyšetrovaní tvrdení saudskoarabského občana, ktorý prežil samovražedný útok v Bagdade. Ahmad Abdullah aš-Šajá vypovedal, že agenti al-Káidy ho poslali do štvrte Mansúr s nákladným autom s bombou, o ktorej nevedel. Výbuch zabil deviatich ľudí, Šajá utrpel vážne zranenia.
Nemenovaný predstaviteľ vo Washingtone uviedol, že americké spravodajské služby považujú tvrdenia o zatknutí Zarkáwího za vierohodné.
V minulosti sa už objavilo viacero správ o neúspešných príležitostiach zajať Zarkáwího. Americké sily 28. apríla zasahovali v meste Ramádí po tipe od informátorov, podľa ktorých sa v miestnej nemocnici ukrývajú militanti vrátane lídra teroristov.
Al-Káida v Iraku, ako aj irackí predstavitelia minulý mesiac tiež popreli správy, že Zarkáwí patril k zabitým pri prestrelke v severoirackom meste Mosul.
Zarkáwí sa prihlásil k zodpovednosti za viaceré z najhorších útokov v Iraku, ako aj únosy a popravy cudzincov. Na hlavu najhľadanejšieho teroristu v Iraku je vypísaná odmena 25 miliónov dolárov.
Zarkáwího skupina tiež uskutočnila útoky v jeho rodnom Jordánsku, kde ho súd odsúdil v neprítomnosti na smrť za teroristický plán, ktorý viedol v roku 2002 k zabitiu amerického humanitárneho pracovníka Laurencea Foleyho.
