Guľatá a usmievavá, so žiarivou, spokojnou tvárou. Tak môžeme opísať suvenír par excelence z Ruska. Bábika, žiadaná jednými, a odmietaná druhými, však vo svojom vnútri skrýva viac ako pár malých potomkov. Podľa španielskeho denníka El Mundo totiž nemá ruský, ale japonský pôvod.
Vyzerá to tak, že Rusko tieto predmety po prvý raz poznalo v roku 1890. Predtým to bola figúrka s predĺženou tvárou (vraj od prílišného meditovania), vyrábaná v Japonsku, aby symbolizovala mudrca nazvaného Fukuruma.
Názov matrioška je zdrobneninou od slova Matrojona, vlastného mena obľúbeného v Rusku. Názvoslovie ju spája s najväčšou bábikou, teda s matkou, a tá v sebe skrýva silnú symboliku: z romantického hľadiska predstavuje matku Rusi.
No je toho viac: odnepamäti sa tvrdí, že matriošky sú nositeľkami šťastia. Každá jedna z nich predstavuje jedno želanie. Keď sa jedno splní, potom sa otvorí ďalšia bábika a vysloví sa ďalšie želanie.
Prvá matrioška bola dielom maliara Maliutina a neskôr bola vystavená na medzinárodnom veľtrhu v Paríži v roku 1900. Získala tam zlatú medailu za originálnosť. Teraz ju možno obdivovať v Múzeu hračiek v Sergijeve Posada. (čtk)
