Haag 14. decembra (TASR) - Videozáznam, na ktorom príslušníci srbskej polovojenskej jednotky Škorpióni v lete 1995 zabíjajú šiestich Moslimov zo Srebrenice, nemožno prijať ako dôkaz proti vtedajšiemu srbskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi. V utorok o tom rozhodol haagsky tribunál OSN.
Tribunál zamietol žiadosť prokuratúry o opätovné otvorenie prípadu a zaradenie nových dôkazov, vrátane videa. "Žiaden z navrhovaných materiálov by výrazne nerozšíril existujúce dôkazy týkajúce sa individuálnej trestnej zodpovednosti obžalovaného," uvádza sa v rozhodnutí tribunálu.
Video zobrazuje členov srbskej polovojenskej jednotky, ako mučia a zabíjajú šiestich bosnianskych Moslimov, zajatcov zo Srebrenice. Škorpióni sa v júli 1995 podieľali na obsadení srebrenickej enklávy, vyhlásenej OSN za tzv. bezpečnú zónu, kde hľadali útočisko tisícky Moslimov z okolia. Vojaci mierovej jednotky OSN však vzhľadom na nedostatočný mandát a vybavenie nekládli odpor jednotkám pod velením bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča. Tie po obsadení Srebrenice zabili asi 8000 moslimských mužov a chlapcov.
Videozáznam, ktorý srbská aktivistka Nataša Kandičová vypátrala začiatkom roku a následne odovzdala prokuratúre tribunálu, odvysielali v júni na procese s Miloševičom počas krížového výsluchu svedka jeho obhajoby.
Video však nemožno prijať ako dôkaz, keďže prokuratúra predkladanie svojich argumentov ukončila v januári 2004. Žaloba oznámila, že proti rozhodnutiu sa odvolá.
Proces s Miloševičom - ktorý bol v rokoch 1997-2000 aj prezidentom Juhoslávie - sa začal vo februári 2002 a exprezident v ňom čelí trom žalobám vzneseným v súvislosti s balkánskymi konfliktami z 90. rokov. V súvislosti s bosnianskym konfliktom je obvinený aj z genocídy.
Genocída sa dokazuje najťažšie, keďže treba dokázať konkrétny zámer zničiť náboženskú alebo etnickú komunitu. Prokuratúra sa snaží spojiť Miloševiča so srebrenickou masakrou, ktorú už tribunál označil za čin genocídy.
1 ari žab
