Oto Sabo po lyžovačke – s manželkou a jedenásťročnou dcérou. FOTO – ARCHÍV
Mečiar tvrdí, že v jeho hnutí vyrastá nová generácia politikov. Hovorí, že do strany vstupujú noví ľudia, nezaťažení minulosťou a že práve s tými počíta aj vo vysokej politike. Odhliadnuc od toho, či ide o jednotlivcov, alebo o desiatky ľudí, jednou z takýchto „lastovičiek“ je košický šéf HZDS.
Volá sa Oto Sabo a prvýkrát sa zviditeľnil pred mesiacom, keď vyslovil nádej na spoluprácu HZDS s SMK – ako mestský šéf strany podpísal so svojím náprotivkom z Maďarskej koalície spoločné vyhlásenie k zákonu o zahraničných Maďaroch.
Popri viacerých pozitívnych odozvách v tlači vyvolal jeho krok vlnu nevôle práve v HZDS. Niektorí členovia žiadali Mečiara, aby voči nemu tvrdo zakročil a vyzývali ho na odstúpenie.
Vedenie sa však za Saba postavilo.
„Chyba bola v tom, že niektorí si to stanovisko neprečítali. Išlo nám o to, aby si kompetentní na oboch ministerstvách sadli za spoločný stôl a nevytvárali sa vášne. Asi o tri dni po našom vyhlásení rokovali spolu štátni tajomníci ministerstiev zahraničia. Podľa mňa to malo určitý zmysel, aspoň obe strany začali konať.“
Škoda, že sa Dzurinda nepoučil z chýb HZDS
Oto Sabo vstúpil do hnutia ako radový člen po posledných prehratých voľbách. Za necelé dva roky práce sa stal viac než prijateľným partnerom na rokovaniach politických strán v meste. Do roku 1998 vraj vedel o činnosti hnutia a prechmatoch tých „hore“ len z masmédií.
„Určite bol na tom kus pravdy, aj keď asi nie všetko, niektoré veci médiá dosť nafúknu.“
Najväčšou chybou HZDS bolo podľa neho jednoznačne to, že sa čelní predstavitelia „katastrofálne správali k novinárom“. „Nedostatočná komunikácia spôsobila, že sme v posledných voľbách dopadli tak zle. Samozrejme, že nám k tomu dopomohli aj niektoré skompromitované osoby a možno aj megalomanská predvolebná kampaň, hoci jej úmysel nebol zlý. Americkí poradcovia nám poradili taký scenár, ktorý by bol možno úspešný v Amerike, nie však u nás.“
Sabo tvrdí, že do hnutia v Košiciach neprišiel len on, že sa pomenila veľká časť členskej základne.
„Mýtus o prestarnutom HZDS, ktoré je atraktívne iba pre hlúpych, nevzdelaných ľudí, sa tak postupne rúca.“
Zo starých členov zostali vraj tí, ktorým sú blízke ideály HZDS.
„Odišli ľudia, ktorí zistili, že zo svojho členstva nebudú mať prospech a nedostanú sa k privatizácii. Buďme radi, že také charaktery sú už preč.“
Privatizácia by podľa neho nebola na Slovensku nikdy spravodlivá a je jedno, či vládne Mečiar, alebo Dzurinda.
„Súčasná vláda robí podobné chyby ako my. Ja sa čudujem, že sa nedokázali poučiť na našich hriechoch.“
Budúcnosť je len v EÚ a NATO
Ako bývalý špičkový vodnopólista pochodil takmer celú Európu.
„Šport a politika sú veľmi podobné, boje v nich sú rovnako tvrdé.“
V roku 1968 však v Nemecku odmietol ponuku na emigráciu.
„Už od revolúcie opakujem jedno. Budúcnosť Slovenska je v EÚ a NATO. Keď som to hovoril v roku 1998, mnohí naši členovia na mňa pozerali čudne. Ten, kto to nedokáže pochopiť, sa s tým buď zmieri, alebo nemá v HZDS čo robiť. A hoci to celé prišlo do HZDS trochu neskôr, ako malo, potešilo ma, že sa z toho stala oficiálna línia hnutia.“
Sabo totiž už pred dvoma rokmi na republikovom predstavenstve otvorene kritizoval nulové kontakty HZDS so zahraničím. Tým sa naňho zniesli útoky od vlastných. Na počudovanie sa ho však zastal Mečiar.
„Hoci niektoré kroky straníckeho šéfa mi niekedy boli takpovediac proti srsti, vychádzam s ním veľmi dobre.“
Občas sa v Košiciach stretnú medzi štyrmi očami.
„Dá sa mu vytknúť, že v minulosti si nie vždy dobre vyberal svojich poradcov. Obdivujem však jeho fenomenálnu pamäť a dobré organizačné schopnosti.“
S SMK by bola budúcnosť HZDS svetlejšia
Budúcnosť Slovenska vidí Sabo v koalícii HZDS, KDH a SMK – podobne ako ďalší Košičan Július Tóth.
„Bol by som veľmi rád, keby sme s bugárovcami mohli spolupracovať v budúcej vláde.“
Všetci vedia, že v tom prípade by ich zahraničie možno aj tolerovalo.
Tí s jedenásťročnou skúsenosťou v NR SR nech idú
Čo sa týka peňazí, politika mu vraj nepriniesla ani korunu.
„Je to dobre. Čím som voľnejší a slobodnejší, tým lepšie sa mi koná. Môžem hovoriť čo chcem a nikto mi nepripomína, že som od hnutia niečo predtým akože dostal.“
Manželka Jana síce jeho politickú dráhu rešpektuje, no už mnohokrát mu hovorila, aby s tým radšej prestal.
„Najmä po útokoch našich členov v dôsledku spoločného vyhlásenia s SMK.“
Sabo však chce byť tým človekom, ktorých by malo mať vraj HZDS viac – s novým myslením.
„Tento rok je už úplne o niečom inom ako volebné roky 1998 alebo 1994. Niektorí naši poslanci pôsobili v parlamente desať, jedenásť rokov. Čo tam ešte ďalšie štyri roky chcú robiť, keď ani teraz nedokážu priniesť nič nové?“
Z tých „dlhovekých“ si však predsa len s niektorými rozumie.
„S Gašparovičom, s Tkáčom. Reže mi aj Gabriel.“
MARIÁN KIZEK
