|
Ján Šándor a jeho Rómsky sen, kniha, ktorú vydal ako svoju prvotinu až po päťdesiatke. No píše odmala. |
Píše od detstva, no prvú knihu rozprávok a poviedok Rómsky sen vydal až po päťdesiatke. Dnes má rómsky literát Ján Šándor 57 rokov a pred sebou vydanie ďalších dvoch kníh. Kniha poviedok Čierna ruža by mala vyjsť do Vianoc, na jar na budúci rok príde na rad kniha povestí s názvom Ciglianka.
"Nemýľte sa, nie Cigánka, ale Ciglianka. Dostala meno podľa povesti, ktorá čerpá námet z baníckej tradície v Cigli," vysvetľuje ľahko zameniteľný význam spisovateľ. Hneď však doplní, že práve rómske rozprávky a nekonečná fantázia, ktorá z nich plynie, sú jeho hlavnou inšpiráciou.
A to i napriek tomu, že žiadnu poviedku ešte v rómčine nenapísal. "Moja manželka sa po rómsky dohovorí výborne, ja o niečo slabšie. Netrúfol by som si zatiaľ písať v rómčine. Vyrastal som na Morave a tam sme hovorili tým jazykom veľmi málo," dodáva.
Ján Šándor mal pätnásť, keď sa jeho rodina presťahovala z Brna na Slovensko. Už vtedy ho museli od kníh doslova odtŕhať: "Čítal som, kde sa dalo. Bol som samouk a knihy boli to jediné, z čoho som mohol čerpať. Som z chudobnej rodiny, na štúdiá peňazí nebolo."
V Brne sa učil za obuvníka, no pri tom remesle nezostal. Roky odrobil ako robotník v nábytkárskej fabrike v Pravenci. "Neskôr som robil aj smetiara, a to je tiež užitočná skúsenosť. Pozoroval som život okolo seba a každá zaujímavá situácia mi dala novú tému," vysvetľuje.
Roky ukladal poviedky do písacieho stola, no začiatkom osemdesiatych rokov hodil zábrany za seba a začal posielať svoje práce do časopisov i literárnych súťaží. Prišli prvé ocenenia a publikovanie v zborníkoch. Poviedky a rozprávky, z ktorých dýcha jednoduchosť, úprimnosť a dobro si našli mnohých čitateľov.
"Dobro je pre mňa fascinujúce a happyendom končí väčšina mojich vecí. Nie je to ružová bublina. Takto Rómovia naozaj vidia svet, alebo v dobro aspoň veria. Aj keď niekedy prichádza poriadne dlho," hovorí Ján Šándor, dnešný spisovateľ.
Najnovšiu knihu mu príde pokrstiť spisovateľka Daniela Hivešová-Šilanová, čo bolo vždy jeho veľkým snom. "Je to osobnosť, ktorú pozná celé Slovensko a ktorej tvorba nenechá nikoho ľahostajným. Takisto je plná ľudskosti. A to je asi náš hlavný styčný bod," dopĺňa.
