Haag 12. decembra (TASR) - Chorvátsky generál Ante Gotovina dnes vo svojom prvom vystúpení pred haagskym tribunálom OSN odmietol všetkých sedem bodov žaloby zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných na etnických Srboch na konci chorvátskej vojny za nezávislosť z rokov 1991-95.
"Vaša ctihodnosť, nevinný," odpovedal Gotovina postupne po prečítaní jednotlivých bodov žaloby. Generál, oblečený v tmavom obleku a bledomodrej košeli, občas prejavil netrpezlivosť počas viac ako hodinového čítania žaloby.
Gotovina (50) je obžalovaný z veliteľskej zodpovednosti za zabitie najmenej 150 Srbov, vyhnania ďalších asi 150.000 a zničenia viacerých srbských dedín. Žaloba sa týka obdobia po operácii Búrka z augusta 1995, ktorou chorvátska armáda získala územia tzv. Krajiny, kontrolovanej od roku 1991 tamojšími Srbmi, ktorí povstali proti vyhláseniu nezávislosti Chorvátska na Juhoslávii.
Podľa žaloby Gotovina vedel, čo sa pravdepodobne stane, nepodnikol však žiadne kroky, aby zverstvám zabránil, alebo aby ich zastavil, a nepodnikol žiadne kroky voči páchateľom.
Gotovina podľa žaloby nechal svojich vojakov ničiť srbské dediny, ktoré získali. Generál je mnohými krajanmi považovaný za vojnového hrdinu, keďže pre Chorvátsko získal životne dôležitý kus územia. Jeho vojaci však tri mesiace po bleskovej operácii ničili dedinu po dedine, podpálili alebo vyrabovali tisícky domov.
Sudca Carmel Agius prečítal aj zoznam 31 z 150 zavraždených Srbov zo žaloby - mužov a žien vo veku od 45 do 90 rokov. Väčšinu z nich zastrelili, jednému podrezali hrdlo, ďalšieho upálili a iného ubili na smrť.
Gotovina je posledným chorvátskym obžalovaných Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý zostával na slobode. Penzionovaný generál sa ukrýval od vznesenia žaloby z polovice roka 2001. V stredu večer ho zatkla španielska polícia v reštaurácii hotela na Kanárskych ostrovoch. Na úteku cestoval po Ázii, Latinskej Amerike a Európe. Do Haagu ho previezli v sobotu.
"Gotovina vedel, alebo mal dôvod vedieť, že jednotky pod jeho účinnou kontrolou budú vraždiť krajinských Srbov," uvádza sa v žalobe, ktorú na pojednávaní prečítali. Podľa žaloby jednotky pod velením Gotovinu vystavovali veľký počet Srbov nehumánnemu zaobchádzaniu, poníženiu a degradácii, tiež rabovali a ničili srbské domy, čím prinútili desaťtisíce ľudí k úteku. Činy, z ktorých je Gotovina obvinený, "boli súčasťou rozsiahleho alebo systematického útoku nasmerovaného proti civilnému obyvateľstvu, menovite srbskému obyvateľstvu južnej časti regiónu Krajina," uvádza sa v žalobe.
Podľa prokuratúry Gotovina spolu s vtedajším chorvátskym prezidentom Franjom Tujdmanom zosnoval plán s cieľom uskutočniť "násilné a stále odstránenie srbskej populácie z Krajiny". Tudjman zomrel v decembri 1999. ICTY následne oznámil, že Tudjmana vyšetroval pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov.
Gotovina bol jedným z trojice tribunálom najžiadanejších obžalovaných. Jeho zatknutie zvýšilo tlak na zadržanie a vydanie dvoch najprominentnejších obžalovaných, ktorý sa stále ukrývajú - bývalých bosnianskosrbských lídrov Radovana Karadžiča a generála Ratka Mladiča.
