Dendrochronológia je vysoko špecializovanou vedou, ktorá vytvára špecifický kalendár na základe letokruhov. Základným aspektom tejto pomocnej vedy je porovnávanie vzoriek letokruhov, čo umožňuje vedcom určiť presný rok, v ktorom príslušný letokruh pribudol.
Ako píše najnovšie číslo amerického časopisu Discovering archaeology, datovanie na základe letokruhov sa nemôže obmedzovať iba na ich spočítanie. Stromy zvyčajne pridávajú jeden letokruh ročne, ale nie je to pravidlom. V niektorom, hlavne nepriaznivom roku nemusí strom pridať dokonca žiaden, na druhej strane sa môže strom počas priaznivého roku zväčšiť až o dva letokruhy. Na dosiahnutie presných výsledkov musia dendrochronológovia určiť chýbajúce či dvojité letokruhy porovnávaním vzoriek mnohých stromov z rozsiahlych geografických zónach.
Pred rokom 1929 mohli archeológovia, ktorí pracovali napríklad na juhozápade Spojených štátov amerických, iba hádať vek ruín, ktoré skúmali. Veľké prehistorické obytné budovy v Pueblo Bonito v Novom Mexiku pokladali americkí archeológovia za 2000-ročné, pričom ich vtedajší obyvatelia podľa vedcov obývali niekoľko storočí. Pravda vyšla najavo až v decembri 1929, keď Andrew Ellicott Douglass z arizonskej univerzity oznámil výsledky svoje pionierskej práce o štúdii letokruhov. Na základe jeho metódy sa archeológovia dozvedeli, že ruiny Pueblo Bonito pochádzajú z obdobia menej než pred 1000 rokmi a boli obývané iba 150 rokov. Vývoj datovania podľa letokruhov donútil archeológov radikálne prehodnotiť chápanie mnohých aspektov prehistorického osídlenia nielen na americkom juhozápade, ale aj na celom svete.
Dendrochronológia sa dnes využíva na datovanie archeologických nálezísk, výskum starodávnych obchodných ciest v Európe, rekonštrukciu zrážkovej činnosti a klímy, datovanie vulkanickej činnosti a podobne.
