Žaloba tribunálu chýbajúcich sedem stránok opakovane požadovala od roku 2003.
Srbsko-čiernohorský minister pre ľudské a menšinové práva Rasim Ljajič, ktorý je zároveň predsedom národnej rady pre spoluprácu s haagskym tribunálom, vyhlásil, že dokumenty sa nachádzali v archíve ozbrojených síl a tribunálu sa ich podarilo sprístupniť vďaka angažovanosti námestníka ministra obrany SČH Vukašina Maraša. Ljajič dodal, že sa tiež nastolila otázka zodpovednosti konkrétnych osôb, ktoré dokumenty skrývali. Ljajič vyhlásil, že odovzdanie dokumentov je veľkým krokom v spolupráci Belehradu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
K odovzdaniu dokumentov došlo deň po návšteve hlavnej prokurátorky ICTY Carly del Ponte v Belehrade. Tá v srbskej metropole verejne oznámila stredajšie zatknutie obžalovaného chorvátskeho generála Anteho Gotovinu a okrem zopakovania požiadavky na zadržanie a vydanie najžiadanejších srbských obžalovaných - Mladiča a Radovana Karadžiča - požiadala o odovzdanie dokumentov z vojenských archívov.
Promptná reakcia Belehradu v otázke dokumentov sa dáva do súvislosti s prekvapujúcim zatknutím Gotovinu, ku ktorému došlo v stredu večer na španielskych Kanárskych ostrovoch. Del Ponte okrem toho avizovala, že jej správa o spolupráci Belehradu s ICTY, ktorú Bezpečnostnej rade OSN predloží 15. decembra, bude negatívna.
Na Srbsko dnes počas návštevy v Belehrade zatlačil aj šéf francúzskej diplomacie Philippe Douste-Blazy, ktorý vyhlásil, že Chorvátsko splnilo svoj sľub a pomohlo vystopovať Gotovinu a že Srbsko by malo nasledovať tento príklad.
"Chorvátsko povedalo, že to urobí, a urobilo to," povedal minister pred stretnutím so srbskými lídrami. "Žiadať spoluprácu je jedna vec, dostať ju, druhá."
Karadžič a Mladič čelia od roku 1995 obvineniam ICTY, okrem iného z genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou a obliehaním Sarajeva počas bosnianskej vojny z rokov 1992-95. Karadžič bol počas konfliktu politickým lídrom bosnianskych Srbov, Mladič velil bosnianskosrbskej armáde.
Dvojici najžiadanejších obžalovaných sa podarí unikať pred justíciou, Karadžič sa podľa predpokladov ukrýva na pomedzí Bosny a Čiernej Hory, Mladič údajne v Srbsku, kde dlhé roky po vojne neskrývane žil. Belehradské úrady priznali, že Mladič bol pod ochranou armády aj po páde režimu autokratického lídra Slobodana Miloševiča z konca roka 2000. Uviedli však, že jeho stopu stratili v polovici roku 2002. Podľa niektorých vyjadrení však Mladiča stále chránia odštiepenecké štruktúry ozbrojených síl. Tribunál tvrdí, že Mladič je často v Srbsku a v dosahu vlády Vojislava Koštunicu.
Okrem Mladiča a Karadžiča na slobode zostávajú ďalší štyria nižšie postavení srbskí alebo bosnianskosrbskí obžalovaní. Za uplynulý rok Srbsko do Haagu vydalo alebo sprostredkovalo vzdanie sa 13 obžalovaných - Mladič však zostáva na slobode napriek viacerým stanoveným termínom na jeho zatknutie. Del Ponte dala Belehradu naposledy termín do 15. decembra, čo je dátum 10. výročia parížskeho podpísania dohôd z amerického Daytonu, ktoré ukončili vojnu v Bosne. Predseda ICTY Theodor Meron pred odchodom z funkcie vyhlásil, že Mladič a Karažič musia byť vydaní do konca roka, v opačnom prípade budú Srbsku hroziť medzinárodné sankcie a izolácia.
Aj bosnianskosrbský prezident Dragan Čavič sa dnes znova obrátil na Karadžiča a Mladiča, aby sa vzdali.
"Ešte raz vyzývam Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča, aby sa vzdali haagskemu tribunálu." povedal Čavič novinárom na okraj konferencie v Banja Luke. "Treba pochopiť, že inštitúcie a ľud Srbskej republiky sa stali rukojemníkmi tejto situácie, a že to musí definitívne skončiť," vyhlásil Čavič.
Súčasne vyjadril pochybnosti, že pár sa nachádza na území bosnianskej Srbskej republiky (RS), ktorá tvorí polovicu povojnovej Bosny. Dodal však, že to nezbavuje úrady RS povinnosti pátrať po nich.
"Ak nechcú predstúpiť dobrovoľne, vyzývam ministerstvo vnútra Srbskej republiky a všetky regionálne agentúry, aby splnili svoje medzinárodné záväzky a raz a navždy odstránili túto tému z programu," uviedol Čavič.
