Robila au pair pred 57 rokmi

"Chvíľu to trvalo, ale nakoniec som si povedala: Prečo nie? Lákal ma cudzí svet. Zároveň mi lichotilo, že taký veľký pán si vybral práve mňa. Chudobnú dievčinu z Klenovca."

Pracovných príležitostí bolo na okolí málo a hladných krkov v dome veľa. Zuzana Urbanošová si zbalila kufrík, obula kostolné topánky a išla za zárobkom do Dánska.

Písal sa rok 1947 a za pomocníčku v domácnosti si ju vybral slovenský tajomník zahraničných vecí, ktorý pôsobil na veľvyslanectve v hlavnom meste Dánska. "Volal sa Reptiš a bol to náš rodák," spomína dnes 74-ročná starká.

V ruke stískala zopár drobných pre prípad, keby, nebodaj, nepochodila. A na druhý deň obdivovala Kodaň.

"Už vtedy bolo toto mesto ako magnet. Na okolí bola samá rovina. Ja, dievča z vrchov, som sa nevedela vynadívať na upravené živé ploty a záhrady, v ktorých ste nevideli ani jednu smietku," hovorí Zuzka Urbanošová.

Patrí medzi prvé slovenské au pair, ktoré odišli za zárobkom do cudziny.

"Môj pán a jeho milosťpani boli dobrí ľudia. Väčšinu dňa som opatrovala ich malého synčeka. Bola som pyšná na to, keď ma zobrali na slávnostnú recepciu. Z diaľky som videla aj kráľovskú rodinu."

Dostala sa do veľkých obchodov, o akých sa im vtedy doma ani len nesnívalo. Chodila aj do kina. Dokonca raz mala dánskeho nápadníka. "No zľakol sa ma! Neovládala som dobre ich reč. A tak som mu namiesto pekného slova šplechla do tváre niečo v takom duchu, že čo pri mne chce."

Aj tak má pani Zuzka na ten rok v Dánsku pekné spomienky. Už nikdy sa potom nedostala za hranice.

"Škoda len, že som nevidela more. Počula som, že v Dánsku je miesto, kde sa stretávajú dve moria. Môže to byť úžasný pocit, stáť každou nohou v inom," opisuje svoje túžby. Stále sa môže pýšiť dobrou mysľou a neprehliadnuteľnou vnútornou krásou.

Hovorí: "Neexistuje nič krajšie ako rodina. Vychovala som štyri deti, mám dobrého muža, zdravíčko mi slúži, čo si želať ešte viac? Hádam len to, aby mladí nemuseli cestovať za prácou aj dnes. Aby si na chlebík vedeli zarobiť aj doma. No aj u nás, v Hnúšti, niet roboty. Veľa dievčat odišlo zarábať do cudziny."

Tak ako ona pred 57 rokmi. Vtedy sa tomu hovorilo pomocníčka v domácnosti, teraz au pair. "No nech je to pomocníčka, au pair či slúžka, je to v podstate jedno. Každá práca šľachtí," uzatvára starká jednoznačne.