Čínsky strom šťastia. Lístočky prajú: Good Luck. FOTO - REUTERS
Briti boli šťastnejší v tridsiatych rokoch počas ekonomickej krízy než dnes. Také je zistenie výskumu porovnávajúceho celkovú spokojnosť so životom. To si asi uvedomovala aj skupina psychológov a ďalších expertov, ktorí sa rozhodli priniesť šťastie do jedného depresívneho anglického mesta.
Desatoro pre šťastie
Making Slough Happy bol názov štvordielneho televízneho dokumentu vysielaného minulý mesiac na BBC2. Slough je mesto, ponad ktoré smerujú pristávajúce lietadlá smerom k letisku Heathrow, a má povesť neradostného miesta na život.
Skupina sociálnych vedcov dala dokopy všetky tvrdenia o tom, čo robí ľudí šťastnejšími, a vybrala sa na toto miesto vyskúšať ich v praxi.
Ich desatoro na zlepšenie pocitu zo života, napríklad, radilo usmievať sa na neznámych ľudí alebo s nimi nadviazať rozhovor, pestovať nejaké rastliny a snažiť sa ich udržať nažive, aspoň raz do týždňa sa dlho rozprávať so svojím partnerom, zavolať roky nevidenému priateľovi, každý deň sa od srdca zasmiať, správať sa k niekomu každý deň milo a obmedziť sledovanie televízie na polovicu.
Nie všetky recepty fungovali stopercentne, ale úsilie využiť vedu na to, aby boli ľudia šťastnejší, bolo sympatické.
Pozitívum: citový faktor
Napriek oveľa nižšiemu životnému štandardu v tom období boli podľa porovnaní Cardiffskej univerzity Briti spokojnejší počas ekonomickej depresie v tridsiatych rokoch, než sú dnes, keď je zdanlivo všetko v najlepšom poriadku a nikoho netrápi nezamestnanosť.
Ešte nešťastnejšie pôsobí dnešná spoločnosť s porovnaním situácie v päťdesiatych rokoch. Zdravotná starostlivosť aj výplaty sa za posledných sedemdesiat rokov zvýšili, zvýšili sa však aj ľudské očakávania.
Za sedemdesiat rokov sa toho zmenilo veľmi veľa - v 30. rokoch bol priemerný ročný zárobok dvesto libier, dnes je to 22-tisíc. Trojizbový dom stál 350 libier, teda jeden a polnásobok ročného príjmu, dnes je to s vyše 140-tisíc librami takmer sedemnásobok.
Ženy sa vtedy priemerne dožívali šesťdesiatky, dnes je to o celých dvadsať rokov viac. Ešte viac si polepšili muži, ktorých šance sa z 52,9 roka zvýšili na takmer 76 rokov.
Čím boli teda krízové tridsiate roky také dobré, že ľudia mali lepší pocit zo života? Podľa psychológov sa za dôležité pre pocit spokojnosti ukazujú rodinné väzby, podpora od najbližších a pocit spolupatričnosti, teda skoro samé osobné a citové faktory.
Nepriamo to potvrdzujú výskumy, podľa ktorých majetok a bohatstvo nehrajú pri pocite šťastia až takú dôležitú úlohu.
Nepomáha, že dnes má 98 percent ľudí farebný televízor a 96 percent sa môže okúpať vo vani. Zvýšili sa očakávania a zmenili sa predstavy toho, čo nás uspokojuje.
V tridsiatych rokoch mladá žena túžila iba po tom, aby sa vydala, mala deti a celý život zostala doma. Kto by sa však sa takýmto životom uspokojil dnes?
Niektorí kritici po zistení Cardiffskej univerzity tvrdia, že s minulosťou sa vždy spája nostalgia a tridsiate roky boli pomerne dusné obdobie. Pamätníci však namietajú, že vtedy bol v spoločnosti oveľa silnejší pocit spolupatričnosti než dnes.
Negatívum: cesta i e-maily
Pocit spolupatričnosti sa pokúšali znovu oživiť aj psychológovia v mestečku Slough, keď ľudí nabádali, aby si viac všímali svojich blízkych, ale zároveň venovali pozornosť aj úplne neznámym ľuďom.
Respondenti výskumu v Cardiffe odpovedali, že ich najväčšmi otravuje cestovanie do práce, vybavovanie e-mailov a domáce práce. Najšťastnejšími ich robil sex, ale aj spoločenské aktivity a relaxovanie.
Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn
