Ján Ďurovčík zrežíroval v Štátnej opere Praha symfonickú báseň Má vlast . FOTO - ARCHÍV
Choreograf Ján Ďurovčík dostal ťažkú úlohu. Riaditeľ Štátnej opery Praha Jaroslav Vocelka ho oslovil na spracovanie cyklu symfonických básní Bedřicha Smetanu Má vlast. Slovák mal zrežírovať klasické dielo, ktoré pre väčšinu Čechov predstavuje takmer hymnu!
Kto listuje knihami, venovanými Mé vlasti, nájde hádam u všetkých vykladačov interpretácií, že hlásiť sa k českému vlastenectvu a prispieť k rozvoju samostatnej českej národnej kultúry znamenalo kedysi politický čin.
Smetanovský kult, ktorý vznikol až po smrti skladateľa, vyzdvihoval predovšetkým Smetanovo úzke spojenie s českou národnou kultúrou.
Veď aj v predvečer Mníchova zdvihol dirigent Václav Talich v Smetanovej sieni taktovku, aby nechal zaznieť Smetanovu Mou vlast - a hudba Vltavy prebúdzala lásku k životu a tepu tejto krajiny.
Odborníci teda pred dvoma rokmi hľadali niekoho, kto je tak trochu Čechom, ale zároveň ním nie je.
Ján Ďurovčík hneď na exkluzívnu ponuku neodpovedal. Vedel, že Má vlast prerástla hranice umeleckého diela a je jedným z národných symbolov a modlou. Zistil, že pokusy jeho predchodcov o baletné spracovanie niektorých častí Mé vlasti sa skončili rozpačito.
No hoci Ďurovčík riskuje nerád, rád robí dobré divadlo. Preto sa rozhodol kladne. Pri práci na Mé vlasti strávil rok a pol života s tvorivým tímom.
Oslovil ďalšieho Slováka, scénografa Borisa Kudličku, ktorý pracuje vo Varšave, libreto napísal s Martinom Hrdinkom, všetko odborne konzultoval s profesorom Vašutom.
Každé umelecké dielo má svoje špecifiká, tvrdí Ďurovčík aj dnes. "Má vlast v sebe nesie kód, že ide o hymnus jedného národa. Prirovnal by som to k národnému futbalovému tímu - každý chlap si vytvorí predstavu, ako by mal vyzerať. Rovnako každý Čech má predstavu o Mé vlasti. Počítam s tým, že divák pôjde do divadla so svojou víziou, ktorá sa nebude stotožňovať s tým, čo uvidí."
Aký je teda obsah tohto baletu, ktorý budú na premiére stvárňovať dva tímy - balet Štátnej opery Praha a Pražský komorný balet Pavla Šmoka a hrať dva orchestre?
Pôvodný Smetanov námet oslavoval bájne sídlo českých kniežat, udatnosť a silu rytierov, radosť z víťazných bitiek. Aj úvodná časť inscenácie sa začína v predhistorickom období, na tajomnom a temnom začiatku dejín. Postupným objavovaním a zbližovaním jednotlivcov vzniká spoločenstvo, národ.
Symbolom jeho zrodenia je postupne rozhorievajúce sa svetlo, ktoré zvoláva k sebe ľud, možno k hore Říp. Zástupy sa zlievajú a vytvárajú puto vzájomnosti. Ich splynutím sa rodí silný a hrdý "kmeň" vyvolený k slávnej budúcnosti.
Zjavujú sa tam atribúty národa - korunovačné klenoty a český lev. Česi prežívajú čas mieru, lásky a pokoja. A uprostred sa rodí vzťah dvoch ľudí - muža a ženy. Harmóniu a naplnený pocit šťastia pretne až spúšťanie železnej opony, ktorá oddeľuje krajinu od ostatného sveta.
Spadnú mreže, ktoré sú posiate symbolmi náboženského, národnostného i politického útlaku, ktoré sa stáročia vznášali nad českým národom. Nastáva čas zabíjania, popráv, mučenia, koncentračných táborov. Sužovaný národ odchádza do temna.
Premiéra Mé vlasti je v Prahe dnes. Uvidíme, či jej realizácia vynesie Jána Ďurovčíka do českého umeleckého neba, alebo sa jeho ďalšie "umelecké kurie oko" dočká škandálu a zatratenia.
FOTO
Autor: Barbora Laucká
