Montreal 7. decembra (TASR) - Tento rok bude pravdepodobne najhorúcejším, najsušším a s najvyšším počtom búrok, aký bol kedy zaznamenaný na Zemi, čo je pádny dôvod pre boj s globálnym oteplovaním. Vyplýva to zo správy, ktorú v utorok zverejnil Svetový fond ochrany prírody (WWF) v Montreale pri príležitosti konferencie OSN o klimatických zmenách.
Správa WWF konštatuje, že rok 2005 sa formuje ako vôbec najhorší z hľadiska extrémneho počasia, s najvyššími teplotami, najrozsiahlejším topením sa ľadu v Antarktíde, najvyšším počtom hurikánov v tohtoročnej sezóne v Atlantickom oceáne a najteplejším morom v Karibskej oblasti. Súčasne bol aj najsušším rokom za ostatné dekády v Amazónii, kde sucho bude zrejme najhoršie za uplynulé storočie.
Správa vychádza z amerických vládnych údajov a zo záznamov Svetovej meteorologickej organizácie. Zverejnili ju na okraj konferencie OSN, ktorá prehodnocuje Kjótsky protokol - medzinárodnú zmluvu zaväzujúcu 35 industrializovaných krajín zredukovať emisie skleníkových plynov do roku 2012 o viac ako päť percent.
Mnohí vedci sú presvedčení, že ak budú teploty naďalej vzrastať, extrémne počasie bude zabíjať ľudí, narúšať ich životný štýl a celkom vyhubí niektoré živočíšne druhy na Zemi.
V októbri tohto roku NASA oznámila, že globálna priemerná teplota prekonala rekordný rok 1998, pripomína správa WWF. Podľa šéfky vedeckého programu klimatických zmien WWF Lary Hansenovej ide o viac ako vysvetlenie vysokého počtu tohtoročných hurikánov cyklickými vzorcami. Upozornila, že aj Národné hurikánové centrum zlyhalo v predpovedi skutočného počtu hurikánov v tomto roku, ktorých bolo oveľa viac ako predpovedali, aj na ďalšie neočakávané vyššie spomínané dôsledky globálneho otepľovania.
Správa WWF opakuje obavy kanadských Eskimákov, ktorí minulý týždeň vo vlastnej správe mapovali eróziu pobrežia, úbytok ľadu a značný pokles počtu ľadových medveďov, čo má vážny dopad na ich životný štýl. Podľa Hansenovej niektoré predpovede naznačujú, že by arktický sever mohol byť do konca tohto storočia celkom bez ľadu, možno už aj v polovici storočia.
"Rýchlosť straty morského ľadu prekračuje normálne modely toho, čo by sme si mysleli, že sa bude diať," varovala Hansenová. Svet podľa nej musí akceptovať naliehavosť prevencie globálneho otepľovania, napriek chýbajúcemu vedeniu z Washingtonu. "Najdôležitejšie je čo najrýchlejšie a s najdlhšou zárukou úspechu, znížiť emisie skleníkových plynov zo spaľovania fosílnych palív," vyhlásila.
USA, ktoré produkujú jednu štvrtinu svetového znečistenia, Kjótsky protokol odmietli s tým, že akékoľvek záväzky v tomto smere by poškodili americkú ekonomiku.
