Ľubľana 6. decembra (TASR) - Bez prijatia záverečného vyhlásenia sa dnes v slovinskej Ľubľane skončilo ministerské stretnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Dvojdňové stretnutie opäť odhalilo spory medzi Ruskom a západnými vládami. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v pondelok OBSE obvinil z predpojatosti a vyzval organizáciu, aby sa zaviazala k "rozsiahlej reforme".
Štátny tajomník amerického ministerstva zahraničných vecí Nicholas Burns dnes odmietol kritiku Ruska na adresu práce OBSE a jej metódy monitorovania volieb.
OBSE "nepotrebuje byť uložená na psychiatrický gauč. Nepotrebuje základnú opravu," povedal Burns novinárom po skončení stretnutia zástupcov 55-člennej transatlantickej organizácie.
"Drvivá väčšina prítomných krajín je presvedčená, že OBSE robí dobrú prácu," dodal Burns.
Burns tiež požiadal Rusko, aby stiahlo svojich vojakov z Podnesterska - odštiepeneckého regiónu Moldavska. Moskva pritom ešte v roku 1999 prijala tzv. istanbulské záväzky, že vojakov stiahne do roku 2003, v Podnestersku ich však zostáva asi 1500. Moldavsko požiadalo o ich odchod.
S výnimkou jednej alebo dvoch členských krajín OBSE účastníci stretnutia chceli požiadavku na stiahnutie vojakov spomenúť v záverečnom vyhlásení, ale "Rusko doteraz nebolo schopné s tým súhlasiť," informoval Burns.
Pre vnútorné spory sa bez záverečnej rezolúcie skončili aj dve predchádzajúce ministerské stretnutia OBSE.
V Ľubľane sa však ministri dohodli na "posilnení efektívnosti" organizácie, povedal šéf slovinskej diplomacie Dimitrij Rupel, ktorý tento rok OBSE predsedá. Sľúbili tiež bojovať proti terorizmu, ilegálnej migrácii a chrániť ľudské práva a práva menšín, povedal Rupel v záverečnom vystúpení.
Ministri "zaznamenali", že ruskí vojaci sa nestiahli z Moldavska, povedal Rupel, účastníci stretnutia však nevyzvali na ich odchod.
OBSE sleduje priebeh volieb, ako aj stav demokracie a ľudských práv po celom svete. Rusko a iné štáty organizáciu obvinili z používania metódy "dvojitého metra" tým, že OBSE sa sústreďuje na podporovanie demokratických inštitúcií vo východnej Európe, pričom ignoruje porušovanie ľudských práv v iných častiach sveta. Okrem toho sa posťažovalo, že OBSE kladie príliš veľký dôraz na ľudské práva a budovanie demokracie, čo je na úkor bezpečnostných a hospodárskych otázok.
Lavrov kritizoval pôsobenie OBSE ako hlavnej európskej organizácie na monitorovanie volieb, ktorej závery sú na Západe prijímané ako definitívne. Rusko je za to, aby OBSE uvádzala problémy, ktoré pri voľbách zaznamenala, ale nie, aby vydávala závery o voľbách.
OBSE vyhlásila voľby vo viacerých bývalých sovietskych republikách za zmanipulované. V prípade Ukrajiny a Gruzínska jej kritika viedla k demonštráciám a následne k nástupu prozápadných síl k moci.
Burns vyhlásil, že záverečné vyhlásenie sa opäť nepodarilo prijať, "lebo nie sme ochotní vymeniť princípy za dokument".
Slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan stretnutie nepovažuje za neúspešné. Zdôraznil, že sa rokovalo o 27 dokumentoch, z ktorých neboli schválené tri. Kukan pripomenul, že tento fakt vyplýva z konsenzuálneho schvaľovania dokumentov OBSE, pričom aj neschválené uznesenia podporila drvivá väčšina členských krajín.
V telefonickom rozhovore pre TASR uviedol, že po dlhých rokovaniach sa podarilo dohodnúť rozsah príspevkov jednotlivých štátov a rada ministrov sa dohodla aj na tzv. cestovnej mape - pláne niektorých budúcich činností, napríklad monitoringu volieb.
Okrem záverečnej deklarácie a vyhláseniu k Moldavsku sa neschválilo ani vyhlásenie ku Kosovo. Podľa Kukana išlo o všeobecne formulovaný text s konštatovaním, že aj OBSE by sa mala angažovať na riešení kosovskej otázky.
Schválenie textu stroskotalo na výhradách troch až štyroch štátov voči niektorým formuláciám, povedal Kukan. Tieto štáty, napríklad Azerbajdžan, sa proti dokumentu vyslovili v snahe zaistiť, že spôsob riešenia otázky štatútu Kosova nebude aplikovaný v iných podobných prípadoch.
