Berlín 6. decembra (TASR) - Americká vláda priznala, že omylom uniesla nemeckého občana, ktorého pokladala za podozrivého teroristu. Povedala to dnes spolková kancelárka Angela Merkelová krátko po stretnutí so šéfkou americkej diplomacie Condolezzou Riceovou. Americká ministerka sa však ku konkrétnemu prípadu nemeckého občana Chálida al-Masrího nechcela vyjadriť. Al-Masrího zadržala americká tajná služba v máji roku 2004 v Macedónsku a následne ho údajne tajne prepravila do väzenia v povojnovom Afganistane. Riceová len vyhlásila, že "pokiaľ sa urobila chyba, tak sa urobí všetko pre nápravu".
Šéfka diplomacie USA okrem iného uviedla, že súhlasí aby bola príslušná vyšetrovacia komisia nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu) informovaná o kauze. Obe političky sa jednoznačne vyslovili, že v boji proti medzinárodnému terorizmu musia byť dodržiavané právne normy a medzinárodné konvencie. Riceová ďalej zdôraznila, že vláda prezidenta Georgea W. Busha použije všetky "právne prostriedky" na boj proti medzinárodnému terorizmu a nebude však tolerovať žiadne mučenie väzňov.
"Máme povinnosť brániť náš národ a použijeme na to všetky právne prostriedky," uviedla Riceová. Nemecká kancelárka na jej vyjadrenie zareagovala slovami, že je pre ňu dôležité počuť tieto ubezpečenia. Schôdzka so šéfkou americkej diplomacie podľa Merkelovej signalizuje "dobrý začiatok" pre budúce nemecko-americké vzťahy.
Riceová tiež uviedla, že Spojené štáty vďaka medzinárodnému úsiliu spravodajských služieb "zachránili americké i európske životy", a prisľúbila, že bude v tomto úsilí pokračovať. "Urobíme všetko, čo je v našej moci, aby sme spolupracovali s podobne zmýšľajúcimi spravodajskými službami," uviedla Riceová, ktorá predtým odmietla povedať, či USA majú v Európe tajné väzenia CIA.
Berlínske rokovania americkej ministerky sa uskutočňujú práve v tieni kauzy tajných preletov lietadiel a väzení CIA na území nemenovaných európskych štátov. Okrem toho na dnešných stretnutiach, či už s Merkelovou tak aj so šéfom nemeckej diplomacie Frankom Walterom Steinmeierom rezonuje spomínaný škandálny prípad Chálida al-Masrího.
Nemca zadržala americká tajná služba v máji roku 2004 v Macedónsku. Následne ho údajne tajne prepravila do väzenia v povojnovom Afganistane. Po piatich mesiacoch vyšetrovacej väzby ho prepustili, keďže sa preukázalo, že CIA hľadala úplne iného podozrivého muža z terorizmu a že došlo k zámene mien. V škandálnej kauze sa dostal pod tlak bývalý minister vnútra za sociálnych demokratov Otto Schily, ktorý na žiadosť amerického veľvyslanca v Berlíne Daniela Coatsa mal údajne zabezpečiť, aby sa prípad nevyšetroval a nemedializoval.
