Šiitské svätyne v Iraku ročne navštívi až päťtisíc britských moslimov. Cestujú do Iraku napriek tomu, že ministerstvo zahraničia cesty z bezpečnostných dôvodov neodporúča už od roku 1990.
Minulý týždeň počas prepadnutia autobusu s pútnikmi pri Bagdade zahynuli traja britskí občania. Hlavným cieľom pútnikov je iracká Karbalá, teda miesto odpočinku imámov Husajna a Abbása.
Riaditeľ britskej šiitskej nadácie Yousif al-Khoei BBC povedal, že niektorí Briti púť k svätyniam spájajú s návštevou irackých príbuzných. Je však aj mnoho tých, ktorí si vyberú celoživotné úspory, aby sa priblížili k jedinečnej atmosfére šiitských svätých miest.
Ich návšteva nie je pre moslimov na rozdiel od púte do Mekky povinná, no má pre nich veľký význam. Pri Karbale v bitke v roku 680 zahynul vnuk proroka Mohameda imám Husajn. Husajnov otec a prvý imám po Prorokovi Alím je pochovaný v Nadžafe.
V Iraku mieria šiiti predovšetkým do Karabaly a Nadžafu, ktoré sú strediskami islamskej teológie. Cudzincov neodrádza ani fakt, že od invázie v roku 2003 v Karbale a Nadžafe pri atentátoch zahynuli stovky ľudí.
Al-Khoeiho strýko bol jedným z nich. Abdal Madžíd Chújí patril medzi najvyššie postavených duchovných. Spolupracoval s koalíciou a rátalo sa s tým, že bude mať veľké slovo v povojnovom usporiadaní Iraku. V roku 2003 ho dobodali v Nadžafe.
Jeho synovec Karbalu navštívil vlani. "Je tam ovzdušie pokoja a mieru. Ľuďom premietajú o hriechoch, ktorých sa dopustili, a plánujú nový začiatok," povedal. A tak cesty k svätyniam v Británii ponúka niekoľko cestovných kancelárií.
Muhammad Bhojani z britského moslimského výboru usudzuje, že ak Briti chcú ísť na iracké šiitské sväté miesta, zariaďujú si cesty z Dubaja, Kuvajtu alebo Jordánska.
Pre šiita je podľa neho návšteva Karbaly to isté, čo pre katolíka cesta do Lúrd alebo Betlehema.
(BBC, čtk)
