Moju známu prepustili po vyše troch mesiacoch z práce pre to, že je diabetička. A to aj napriek tomu, že prešla vstupnou lekárskou prehliadkou a bola označená za "schopnú výkonu predmetnej (kancelárskej) práce".
Najskôr prišla nevinná požiadavka: "Daj si výpoveď sama, my nebudeme riskovať, že tu kdesi odpadneš a narobíš nám problémy." Lucia odmietla.
"Mysli aj na svojho otca," v mene vyššieho zákona opáčil riaditeľ firmy, "pre tvoju tvrdohlavosť môže prísť o miesto aj on." Lucia neustúpila.
"Vieš dobre, že na nášho právnika nemáš, nerob zbytočné starosti." Lucia sa usmiala: "Doteraz ste voči mojej práci nemali žiadne výhrady a teraz ma idete vyhodiť?" pýtala sa a oznámila, že nemá prečo ustupovať.
"Ak ma chcete vyhodiť, urobte to, ale ako chlap, s odstupným," vyslovila oprávnenú požiadavku. Kde absentuje slušnosť a empatia, nech je aspoň odstupné.
A tak bol jej otec naozaj preradený (no, skôr podradený). Riaditeľ mu opakovane zdôrazňoval: "Presvedčte Luciu, nech si dá tú výpoveď sama, však ste jej otec." "Je svojprávna a dospelá. Za tú chorobu nemôže a robotu si zastane dobre," znela odpoveď.
"Lucia, ty veľmi dobre vieš, že ťa môžeme vyraziť za akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny," opáčil priamy nadriadený, neschopný oponovať riaditeľovi, hoci za zatvorenými dverami šepkal: "Lucka, ty predsa dobre vieš, že inak stojím na tvojej strane, ale pochop, ani ja nechcem prísť o prácu."
Hranie na city, vyhrážky, právnikove motaniny, sa opakovali. Lucia chodila do práce oddýchnuť si a ak sa chcela hocikde pohnúť, musel popri nej klusať aj priamy nadriadený.
"Čo ak kdesi odpadneš?" znel argument, prečo toľká pozornosť. Že neodpadla nikdy predtým? A čo ak motyka vystrelí? To "čo ak" je použiteľné na čokoľvek.
Do dvoch týždňov si Lucia bez problémov našla novú prácu a k prvému dňu nasledujúceho mesiaca nastupovala. Za vyšší plat, na lepšie miesto, do lepšieho kolektívu. Aj so svojou kamarátkou - cukrovkou.
Aby bol happyend dokonalý, firma jej to odstupné vyplatila. A netreba skúmať, či to bolo vďaka neschopnosti ich právnika, alebo sa v niekom pohlo svedomie, či nastúpil strach z prípadného súdu. Jej otec tam však bojuje doteraz.
sudor.blog.sme.sk
