Belehrad 5. decembra (TASR) - Koordinátor zahraničnej politiky EÚ Javier Solana dnes v Belehrade vyjadril nádej, že na nastávajúcich rokovaniach o budúcnosti Kosova sa podarí dospieť k vyváženému riešeniu pre spornú provinciu.
"Musíme do toho dať všetko, aby sme našli vyvážené riešenie," povedal Solana po stretnutí s prezidentom Srbska a Čiernej Hory (SČH) Svetozarom Marovičom. Ako dodal, "veľmi dúfa, že sa nájde riešenie, ktoré umožní všetkým, aby sa cítili dobre".
Marovič varoval, že "ak nakoniec bude jeden víťaz a mnohí porazení, skutočným porazeným bude regionálna stabilita".
Predstavitelia EÚ tvrdia, že budúci štatút by mal rešpektovať práva všetkých komunít Kosova s tým, že provincia sa nemôže vrátiť pod priamu vládu Srbska, ani nemôže byť rozdelená medi Srbov a Albáncov.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska a Čiernej Hory (SČH), je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu.
Albánci tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie Kosova a trvajú na nezávislosti, čo však srbská strana odmieta. Belehrad navrhuje riešenie "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť". Začiatok Spojenými národmi sprostredkovaných rozhovorov o budúcnosti provincie sa očakáva v januári.
EÚ by mala zohrať na rokovaniach dôležitú roku a vymenovala rakúskeho experta na Balkán Stefana Lehneho za asistenta vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho, fínskeho exprezidenta, ktorý rozhovory povedie.
Solana pricestoval do Belehradu v rámci dvojdňovej návštevy krajiny. V utorok má v pláne cestu do Kosova a stretnutie s tamojšími politickými lídrami.
Javier Solana v Belehrade tiež vyzval srbských lídrov, aby haagskemu tribunálu OSN vydali osoby obžalované z vojnových zločinov, ktoré zostávajú na slobode, aby krajina mohla urobiť pokrok k prehĺbeniu vzťahov s EÚ.
"Dvere pre európsku perspektívu Srbska a Čiernej Hory sa otvorili. Na to, aby sa nimi prešlo, je však treba splniť niekoľko podmienok," povedal Solana.
EÚ v októbri začala s Belehradom rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode, ich priebeh však bude závisieť od spolupráce Srbska s haagskym tribunálom. Ide predovšetkým o prípad generála Ratka Mladiča, z genocídy obžalovaného veliteľa bosnianskosrbskej armády počas bosnianskej vojny (1992-95), ktorý sa podľa predpokladov ukrýva v Srbsku.
