Aký šťastný je život pani Marty, osemdesiatdeväťročnej mladice!

Marta Kolačná je výnimočná i šarmantná žena. Má 89 rokov a vek nezatajuje. Aj tak jej každý lichotí, že dobre vyzerá. Denne chodí na prechádzku do mesta, zájde do kostola, raz za týždeň navštívi plaváreň.

Narodila sa na východnom Slovensku, v Prešove. "Doma ma vychovávali podľa tradície Rakúsko-Uhorska, neskôr som bola v kláštore u mníšok." Tou sa aj chcela stať. "No keď prišla láska, všetko bolo inak," usmieva sa.

Jej rodina bola typicky internacionálna. "S ockom som hovorila po nemecky, s mamičkou po maďarsky a s babičkou po rusky. Keď som mala desať rokov, rodičia ma dali aj na francúzštinu." Starý otec bol totiž dôstojníkom na cisárskom dvore u Františka Jozefa. A tam sa hovorilo, samozrejme, viacerými jazykmi.

Mama pani Marty pochádzala z poľskej šľachtickej rodiny. So známou rodinou Zamojských, čo im patril zámok v Starej Ľubovni, boli príbuzní. Žiadne výhody z takého postavenia však nemali. Za druhej republiky bola šľachta neželaná.

"Moja sestra sa vydala za šľachtica z Maďarska. Rodina sestrinho manžela mala erb z roku 1220, najstarší v Maďarsku. Náš bol nemecký, veľký, krásny. No čo z toho? Napokon nám všetko zobrali! Dom i erb. Je mi z toho smutno."

Otec pani Marty bol vášnivý filatelista a často chodieval do filatelistického klubu. Tam spoznala mladého muža. "Pozerali sme sa na seba celý večer. Keď som prišla domov, mamičke som povedala, že som tam videla mladíka, za ktorého sa raz vydám," spomína. V máji mali prvú schôdzku, v decembri sa zobrali.

"Šaty mi ušili podľa jedného amerického filmu. Manžel zadovážil vo Viedni biely zamat, ktorý potom krajčírka obrúbila líščou kožušinou. Kvety do kytice mi dali letecky doviezť z Holandska. Ocko síce nadával, že to bude drahý špás, ale ja som ho poškrabkala za uchom - veď ma vydávaš iba raz."

Martin manžel bol očný lekár, zakladal oddelenia po Slovensku. Chvíľu teda žili v Prešove, neskôr vo Vysokých Tatrách, potom v Ružomberku. Až v roku 1947 prestali kočovať a usadili sa v Banskej Bystrici. Pán Kolačný sa tam stal primárom.

"Ja ako žena v domácnosti som sa veru občas posťažovala. Povedala som mu, že sa mal oženiť radšej so špitálom," smeje sa. Na manžela je veľmi hrdá. "Bol to úžasne veľký človek. V čase, keď bola šľachta v nevôli, pomáhal mojim rodičom i mojej sestre, ktorej manžel, maďarský šľachtic, sedel desať rokov za Uralom."

V posledný deň mu hovorila, že ho ľúbi rovnako ako v prvý deň. "Môžem povedať, že mi bolo zhora dané mať dokonalé manželstvo," vie svoje ešte aj dnes.

Rovnako pekný vzťah má so svojimi synmi. Jeden sa o ňu stará v Bystrici, za druhým ešte donedávna pravidelne lietala do Ameriky. Energiu jej dávajú mladí ľudia. Sú to obľúbení spoločníci pani Marty.

"Nemám pre nich kritiku. Obdivujem ich. Učia sa jazyky, cestujú po svete, študujú. Sú zlatí, často mi pomôžu a idú ma odprevadiť, keď idem z kostola. Ja sa ich vypytujem na skúšky, kde boli na brigáde. Som zvedavá, mňa to všetko zaujíma," uzatvára duchom mladá 89-ročná žena.

FOTO - AUTORKA