Bratislava 24. februára (TASR) - Hoci mnohé deti berú popularitu svojich slávnych rodičov ako príťaž a iné ako výhodu, v prípade mladého slovenského režiséra Jakuba Nvotu neplatí ani jedno.
Necíti ju ani ako príjemnú, či nepríjemnú a pri práci v divadle sa sústredí len na predstavenie, "aby dobre dopadlo. Vtedy nemyslí človek na to, koho je syn, lebo je zaviazaný zodpovednosťou," tvrdí Jakub Nvota, ktorého otec Juraj je dlhoročným tvorcom divadelných hier. Napriek tomu však mladý Nvota priznáva, že otec je prvý, s kým sa po premiére porozpráva o kvalite predstavenia. "Povie mi aj slabiny, ale ja rád počúvam názory všetkých v hľadisku, veď pre nich to divadlo robíme," poznamenáva.
Po otcovi vraj Jakub zdedil spôsob reči aj gestikuláciu, ale zatiaľ si žiadne z režisérskych manierov neosvojil. V divadle to podľa neho ani nejde, dôležitejšia je úcta k hercom. "Často skúšajú a sú neistí a keď vidím, s akou ochotou sa odovzdávajú hľadaniu, je úcta k nim mojou povinnosťou," hovorí Nvota. Jediné, čo vraj môže o sebe prezradiť, je, že nerád nosí oblek. "Cítim sa v ňom zviazaný a každý raz sa už teším na to, keď si ho vyzlečiem. Rád som v texaskách, vtedy nemusím myslieť na to, že ma zväzuje oblečenie. No neznamená to, že nedbám na to, ako som oblečený," zdôraznil Nvota.
Lásku k divadlu získal údajne už v detstve, a to aj napriek tomu, že veľakrát čakával v škôlke posledný s pani učiteľkou. "Bola už v kabáte - s kabelkou v ruke a moji rodičia práve pribiehali z generálky, alebo skúšky. A pamätám si aj to, že ma raz zabudli v divadle. Ale to všetko bolo bežné, patrilo to k spôsobu života, lebo divadlo je niečo, čím žijete každú sekundu."
