Tetovo 24. marca (TASR) - "Za všetko môže Západ". Ak by bol súhlas s týmto výrokom odrazom všeobecného konsenzu v otázkach každodenného života, Macedónsko by bolo zrejme príkladom multietnického spolunažívania aj pre tie najsvetlejšie krajiny z kategórie rozvinutých demokracií - uvedené konštatovanie zaznieva rovnako z úst slovanských Macedóncov, ako aj miestnych Albáncov.
Ako to už chodí, aj uvedený myšlienkový konštrukt má jeden háčik - podmienkou pre zachovanie načrtnutej ilúzie je nepýtať sa prečo a nepýtať sa na nič iné.
"CIA, zbrane, drogy, biznis," zhrnie štyrmi slovami uplynulé desaťročie na Balkáne Risto, Macedónčan zo Skopje, presvedčený o tom, že niektoré kruhy na Západe podporujú snahy o vytvorenie Veľkého Albánska s cieľom vyvolať nový konflikt a vytvoriť nový zdroj príjmov.
"Solana je idiot," komentoval Albánec Hajri výroky koordinátora zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ktorý rebelov pôsobiacich v Macedónsku označil za extrémistov.
Začiatkom týždňa počas návštevy v Skopje totiž Javier Solana vyhlásil, že macedónska vláda nemá vyjednávať s albánskymi teroristami, bojujúcimi proti vládnym jednotkám v okolí mesta Tetovo. Dodal, že "rokovať s teroristami by za daných okolností bolo veľkou chybou," preto medzinárodné spoločenstvo takýto postup macedónskym úradom neodporúča". Solana zainteresované strany vyzval na politické riešenie konfliktu v Macedónsku.
Nelichotivé označenie na adresu Solanu však nebolo myslené len osobne - i keď španielsky diplomat a bývalý generálny tajomník aliancie bol po skončení kosovského konfliktu v roku 1999 oslavovaný ako jeden z osloboditeľov tamojších Albáncov. Solana to "zlízol" aj za všetkých politických lídrov západného sveta.
Zhodu postojov Macedónčanov a Albáncov možno badať aj v negatívnych názoroch na prezidenta Borisa Trajkovského. V tejto otázke siaha konsenzus dokonca o stupeň ďalej - obe strany vidia problém v Trajkovského kampani pred prezidentskými voľbami v roku 1999, keď sa súčasná hlava štátu v snahe o získanie prezidentského kresla obrátila osobitne na albánsku populáciu. Podľa Albáncov Trajkovski na "svojich albánskych bratov" po nástupe do funkcie veľmi rýchlo zabudol. Macedónčania tvrdia, že Albáncom "stúpol hrebienok" po tom, čo ich hlasy rozhodli o obsadení postu prezidenta.
V otázke úrovne spolunažívania príslušníkov oboch etník sa Macedónčania a Albánci nezhodnú vôbec. "Nema problema," tvrdí macedónsky taxikár Mišo a po odchode zo stanovišťa v Skopje kývne na pozdrav svojmu albánskemu kolegovi. Cestou do Tetova ukáže na novostavbu súkromnej čerpacej stanice a motorestu vedľa budovanej diaľnice, patriacej Albáncovi. "Nema problema," zopakuje po pár kilometroch jazdy. Skutočnosť, že Albánci a Macedónčania medzi sebou prakticky neuzatvárajú manželstvá považuje za prirodzený stav. Podľa Miša súčasné nepokoje v Macedónsku majú korene v Kosove.
Albánci v Tetove tvrdenia o pôvode nepokojov za hranicami Macedónska - rovnako ako vyjadrenia o dobrom spolunažívaní s väčšinovým národom - väčšinou odmietajú a tvrdia, že od vzniku samostatného Macedónska v roku 1991 sú vystavení len útlaku, čo vyústilo do súčasnej situácie.
Jablkom sváru je aj bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič. Kým podľa Macedónčana Vladimira súčasný vývoj v krajine dokazuje, že Miloševič nie je vojnový zločinec a len bránil územnú integritu Juhoslávie, Albánec Nehat pri rozhovore na túto tému kladie rečnícku otázku, koľko ľudí by musel Miloševič zabiť, aby skončil v Haagu - sídle medzinárodného súdneho tribunálu pre zločiny v bývalej Juhoslávii.
(osobitný spravodajca TASR Róbert Kolesík) vk
