Slovenská hip-hopová skupina Kontrafakt dnes odlieta do New Yorku. Chcú tam nahrať videoklip. „O tom meste je známe, že sa v ňom najviac žije. Vraj je tam najviac klubov, veľa koncertov a zoskupujú sa v ňom ľudia z celého sveta,“ vysvetľuje raper Rytmus.
Do New Yorku dnes odlietajú aj tanečníci Melánia Kasenčáková a Ján Mečoch. Chcú sa tam zdokonaliť. „Zistiť, ako tam funguje filozofia hip-hopu. Nejdeme tam s tým, že sa chceme presadiť, hoci tá možnosť je. Všetko je o šťastí, o ľuďoch, čo si ťa všimnú,“ tvrdí Mečoch. Ani raperi z Kontrafaktu, ani tanečníci z Miliónového tanca nie sú prví a nebudú ani poslední zo slovenských umelcov, ktorí smerujú do New Yorku. Niektorí chcú zažiť atmosféru toho veľkomesta, iní sa chcú zdokonaliť v angličtine, ďalší tam idú pracovať. Môžu v New Yorku preraziť?
Mesto sveta
Fotograf Tibor Huszár žil v New Yorku päť rokov. Zo Slovenska odišiel v roku 1991. Chcel zistiť svoju cenu. „Boli sme tu akoby zatvorení vo veľkej zoologickej záhrade. Chcel som zistiť, kam v rámci európskej a svetovej fotografie patrím. Chcel som tam niečo dokázať. A naučiť sa po anglicky.“ Spevák Richard Müller bol v Spojených štátoch niekoľkokrát. Šiel tam ako sprievod Ivy Bittovej a nakoniec tam nahral album Monogamn ý vzťah aj nový album 44. Povedal: „Je to hlavné mesto sveta. V mojej profesii znamená absolútny vrchol.“
Hudobník Oskar Rózsa sa do New Yorku presťahoval po odchode z Berklee College of Music v Bostone. „Kategórie Slovák-Neslovák v tom meste neplatia. Presadiť sa tam môže každý, kto má adekvátny talent, výdrž a šťastie.“ Peter Justin Topoľský tam žije približne dvadsať rokov. „Ale moja prvá reakcia po príchode bola, že som skoro umrel. Keď som sa postavil pred prvý mrakodrap, povedal som si: Tak tu si ma nikto nevšimne, ani keď skapem. Bol to hrozný kultúrny šok. Teraz to mesto milujem.“
Mesto silných
S tým, že New York sa dá iba milovať alebo iba nenávidieť, súhlasia takmer všetci. Na New York si treba zvykať. Huszár: „New York potrebuje silných ľudí, je tam svetová konkurencia. Hovorí sa, že ten, kto prežije v New Yorku, prežije všade a všetko. A je to pravda. New York je previerka schopností tvorcu a umelca.“ Speváčka Jana Kirschner šla do New Yorku zdokonaliť sa v angličtine. Týždenníku .týždeň povedala: „Cítila som strach, neistotu. Všade boli samé kontroly a zákazy, no aj obrovská tvorivosť a inšpirácia. Nakoniec sme to prijali, našli si svoje miesta a ľudí. Sú veci, ktoré človek môže prežiť len tam.“
Výtvarník Michal Moravčík, ktorý bol New Yorku na šesť týždňov ako víťaz výtvarníckej Ceny Oskara Čepana tvrdí: „Je to veľmi hektické mesto, niekedy sa mi zdalo, že som v nejakom stroji, ktorý nespí a nikdy sa nezastaví. Je neskutočne nasaté energiou. Je určite veľmi in- špiratívne.“
Topoľský to potvrdzuje: „Tá obrovská energia tam funguje. Možno aj vďaka zoskupeniu ľudí, ktorí tam prišli s otvorenou mysľou. Je tam neuveriteľná atmosféra.“ Rózsovi práve tá niekedy na Slovensku chýba: „Preto sa občas pristihnem, ako špekulujem, kedy tam zasa na chvíľu odbehnem.“
Mesto možností
New York síce ponúka neobmedzené možnosti, no presadiť sa každý predsa len nemôže. Je to naivná predstava. Nina Veselá, ktorá v New Yorku študovala kreativitu reklamy a design, hovorí: „Je to otázka šťastia. Myslím si, že kto na sebe pracuje a ide za svojím cieľom, má šancu presadiť sa všade.“ Moravčík dodáva, že treba pritom nájsť aj správnych ľudí, kontakty. No Huszár vidí na New Yorku veľkú výhodu: „Každý tam začína z rovnakej latky. Väčšine ide o dve veci - prežiť a ísť si za svojím cieľom. A je jedno, či je niekto Slovák, Maďar, Rus. Je to každého vec.“ (oba, hab)
