Berlín 30. novembra (TASR) - Katolícka cirkev v 30. rokoch 20. storočia seriózne uvažovala nad možnosťou zakázať Hitlerovu knihu Mein Kampf. Z doteraz nie celkom jasných dôvodov pápežskí cenzori od tohto kroku napokon ustúpili, povedal v utorok večer na začiatok vedeckého sympózia o knižnej cenzúre katolíckej cirkvi a indexe zakázaných kníh cirkevný historik Hubert Wolf. Stretnutie cirkevných historikov sa koná v Münsteri.
V rokoch 1542-1966 dala katolícka cirkev na zoznam zakázaných kníh viac ako 5000 diel a autorov od Luthera cez Galileiho a Heinricha Heineho po Jeana-Paula Sartra. Pre katolíkov platil zákaz knihy z indexu vlastniť a čítať z nich, čiastočne spojený s cirkevnými trestami. Wolf dostal ako prvý vedec v dejinách v roku 1992 povolenie vstúpiť do vatikánskych archívov inkvizície a takzvanej indexovej kongregácie.
Pápež Pius XI.(1922-39) ustanovil koncom roka 1934 komisiu, ktorá z Hitlerovho štváčskeho programového spisu vybrala zoznam odsekov o rasizme hodných odsúdenia. "Bolo jasné, že kniha obsahuje nenávistné, odsúdeniahodné výroky," hovorí cirkevný historik. Plánované slávnostné vyhlásenie knihy za zakázanú sa však opäť odložilo. V roku 1938 sa Vatikán s touto myšlienkou rozlúčil úplne po tom, ako sa v roku 1937 vyjadrenia komisie stali - bez uvedenia Hitlerovho mena - súčasťou pápežskej encykliky Mit brennender Sorge, vyslovujúcej obavy z nacizmu naberajúceho na sile.
Podľa Wolfa existujú viaceré príčiny, prečo Svätá stolica Hitlerov Mein Kampf oficiálne neodsúdila. Vatikán mohol mať rešpekt pred úradujúcou hlavou štátu. Konanie mohol zastaviť samotný Pius XI., ktorý odsudzoval nástup fašizmu v Taliansku a nechcel prispieť k tomu, aby sa talianski a nemeckí fašisti spolčili ešte viac. Vtedajší predseda nemeckej biskupskej konferencie, kardinál Adolf Bertram uprednostňoval politiku "verejného nezasahovania" do Hitlerovej činnosti.
