|
Saddám si v pondelok našiel čas aj na to, aby sa potichu zhováral so svojimi spoločníkmi. FOTO- REUTERS |
Aj tieto informácie zachytili tlmočníci v pondelok v súdnej sieni, v ktorej súdili Saddáma a sedem ďalších mužov za masakru z roku 1982. Saddám sa ticho rozprával s obžalovanými, strážcami i obhajcami. Jeho poznámky zachytili zapnuté mikrofóny a tím tlmočníkov, ktorí novinárom sprostredkovávali dianie v sieni.
Ako napísal New York Times, Saddám s radosťou využíval možnosti vystúpiť zo samotky a porozprávať sa s tými, ktorí kedysi patrili k elite. Chvíľu bol opäť v centre diania a mierili naňho objektívy kamier.
Niektoré repliky síce nezachytili v plnom znení, ale aj tak poskytujú zaujímavý materiál o stave, v ktorom teraz Saddám je.
Tlmočník, ktorý pracoval pre novinárov denníka Chicago Tribune, zachytil slovnú výmenu medzi Saddámom a šéfom obhajcov Chalílom Dulajmím na tému oslabenie tímu žalobcov: "Ako ste navrhovali, pán prezident. Myslím, že ak sa ukáže slabosť niektorého z našich členov, odvoláme ho. Keď však bude niekto neschopný v ich skupine, necháme ho tam. To ich oslabí a nás, naopak, posilní," povedal Dulajmí. Pri výraze "odvoláme" právnik urobil gesto pripomínajúce ranu sečnou zbraňou.
Zástupcovia chicagského denníka poukázali na veľkú neznámu: Ako môže obhajoba ovplyvniť to, či niektorý právnik zostane, alebo nezostane členom obžaloby?
O každodennom údele väzňa sa Saddám bavil s obžalovaným Avádom Bandarom, ktorý v minulosti predsedal procesom s jeho odporcami. "Nestarám sa o jedlo, jem, čo mi chutí. Keď idem na rannú prechádzku, musím prejsť štyrmi železnými bránami. Na prechádzke mám priestor dlhý asi deväť metrov. Kamera ma sleduje 24 hodín denne," povedal Saddám.
Hoci sa v pondelok predsedovi súdu bojovne sťažoval, súkromné rozhovory naznačujú skôr to, že Saddám je pokorný. Po Dulajmím sa ospravedlnil bývalému americkému generálnemu prokurátorovi Ramseyovi Clarkovi, ktorého po dlhom overovaní súd uznal oprávneným poradcom obhajoby.
"Ospravedlňte sa za mňa pánovi Clarkovi. Toto je rozvojová krajina, čo môžeme robiť," povedal Saddám.
Pred kamerou sa rozčúlene sťažoval na to, že ho eskortovali zahraniční strážcovia. Irackej stráži v súdnej sieni však pokorne povedal: "Saddám už nie je lev, už sa ho nemusíte báť."
Ak k tomu pripočítame, že tlmočníci zachytili, ale nevylúštili Saddámove poznámky, v ktorých sa prirovnával k Mussolinimu a Napoleonovi, je možné konštatovať, že na stoloch väzenských psychológov leží bohatý materiál. (čtk)
