Ľudka Kirschová chcela spievať v SuperStar, podarilo sa jej to. "V živote ju nečaká veľa dobrého, zaslúžila si to," poznamenal k tomu otec. Pred deviatimi rokmi dcéra podbehla pod kolesá škodovky. |
Končila sa zmena. Už bol na vrátnici závadskej fabriky, keď počul veľký buchot. Vybehol von, v priekope uvidel auto. Trčali spod neho detské topánky. Okamžite si bol istý, čie sú.
"Ja som ju síce ťahal za nohy, ale nevedel som, či vytiahnem celé telo," hovorí s odstupom času Igor Kirsch, otec Ľudky, ktorá pred deviatimi rokmi nešťastne podbehla pod kolesá škodovky.
Jeho dcéra sa vracala zo školy a pri vystupovaní z autobusu sa zrejme dobre nerozhliadla. V bezvedomí, s krvácaním do mozgu, ju previezli do banskobystrickej nemocnice. Zistili, že má pomliaždené vnútornosti, ale chrbtica bola v poriadku.
"Ten hlavný náraz dostala do hlavy. Preto aj prestala chodiť. Po monitorovaní mozgového tlaku lekári tvrdili, že lebku netreba otvárať ani odsať krvnú zrazeninu. Časom sa to naozaj stratilo, no CT prístroje ukázali, že v poškodenej časti mozgu zastal vývoj."
Ľudka bola dlhé týždne v umelom spánku. Keď sa prebrala, všetko sa učila odznova. Rozpoznávať blízkych, hovoriť, prijímať potravu. Do rehabilitačného centra v Kováčovej ju doviezli imobilnú, s kŕčovito stiahnutými nohami. Po deviatich mesiacoch sa na nich vrátila domov.
Celý ústav to považoval za malý zázrak. Ľudka je však opäť na vozíku. Najprv začala pozvoľne krívať na jednu nohu, potom sa to vyhrotilo. Poškodený mozog nevie rozkázať nohe - urob krok. Signalizácia nefunguje. "Úraz spomalil aj jej inteligenčný a psychický vývoj. Nedá sa povedať, že by bola vyložene zaostalá, no v porovnaní s ostatnými 18-ročnými dievčatami tam rozdiel je," hovorí otec.
Odlišovať sa začala aj preto, že vypadla z kolektívu. Dievča na vozíku prestalo byť kamoškou do partie, uzatvárala sa do seba.
Obrat nastal, až keď nastúpila do učňovskej školy pre telesne postihnutých v Košiciach. Po týždni sa tam už cítila ako doma. Je v spoločnosti rovných. "Slepý nevykrikuje bezrukému, hluchý krivému, je tam spokojná, rada a v podstate aj šťastná."
Všetko je lepšie ako prvé dni po nehode. Igor Kirsch spomína: "Robíte všetko. Modlíte sa. Chodíte po liečiteľoch. Obdivujem ženu, že to zvládla. Bol to nekonečný beh a súčasne tlak na psychiku. Čo sa deje v špitáli, aké má šance, kedy sa preberie. Schudol som do šiat, v ktorých som sa ženil."
Dnes je to už podstatne iné. Rodina vie, na čom je. Teraz musí dbať, aby sa dievčaťu stavalo do cesty čo najmenej prekážok, keď skončí školu. Stále si plní svoje sny. Chcela spievať v SuperStar a vyšlo jej to.
"V živote ju nečaká veľa dobrého. Zaslúžila si byť chvíľu šťastná," uzatvára Ľudkin otec.
FOTO - AUTORKA