Dve podoby Sashe Gachulincovej, 14-ročnej modelky, žijúcej v Považskej Bystrici, ktorá pred pár dňami skončila na druhom mieste celosvetového finále Elite Model Look 2005. FOTO - ELITE MODEL LOOK
Keď prišla v marci na regionálne kolo súťaže Elite Model Look, mala 13 rokov a žiadne skúsenosti s modelingom. O pár mesiacov neskôr, v polovici novembra, sa spomedzi 67 dievčat takmer zo 60 krajín umiestnila na druhej priečke celosvetového finále Elite Model Look 2005 v Šanghaji. Krátko nato odišla do Paríža a nafotila seriál pre francúzske vydanie magazínu Elle.
Denník SME sa s ALEXANDROU GACHULINCOVOU zhováral po jej návrate zo sveta. Zo Saše je Sasha, ktorá chodí do deviatej triedy základnej školy.
Takže ste už Sasha?
"V agentúre Elite v Bratislave sme dve dievčatá s rovnakým menom. A tak tá jedna je Alexandra a ja som Saša, teda v zahraničí Sasha."
Aký je to pocit mať v štrnástich rokoch umelecké meno?
"Dobrý! (smiech) Ale nie, žiadny. Veď to je v podstate úplne jedno. Každý ma volá ako chce a hotovo."
Iba pred pár hodinami ste sa vrátili z Paríža. Nevyzeráte unavene.
"Ale trochu som. No musím to vydržať."
Fotili ste tam pre Elle, jeden z najprestížnejších módnych časopisov. Aké to bolo?
"Fotila som kozmetiku, takže išlo najmä o moju tvár. Neviem potom, načo mi robili tie umelé nechty! (smiech) Bola to určite vynikajúca skúsenosť. Fotila som s modelkou z Poľska a okolo nás bolo asi 20 ľudí, veľký štáb. Starali sa o nás vynikajúco."
Nemáte pocit, že taká prestíž prišla skoro?
"O tom nepremýšľam. Zavolala mi agentúra, ponúkla mi prácu, a ja som ju vzala."
Veľa mladých modeliek do súťaží prihlasujú mamy alebo ich vyhľadajú skauti. Ako to bolo u vás?
"Sama som sa hodinu pred kastingom rozhodla, že idem na regionálne kolo. Mamina zaparkovala auto, ja som zatiaľ vyplnila dotazník. O chvíľku si ma všimli a šla som prvá. Kasting sa ešte ani poriadne nezačal a ja som už šla preč s tým, že postupujem do semifinále."
Prečo chcete byť modelkou?
"Ešte keď som bola malá, vzala som mame topánky, ktoré som jej rozčaptala, lebo som sa v nich všade, aj po záhrade, promenádovala." (smiech)
Ako reagovala mama?
"Povedala mi - Tak choď, keď chceš. Prihlás sa, keď na to máš. Myslela si, že ma možno nevyberú. Vtedy som mala iba 13 rokov. Istý čas možno aj pochybovala o tom, či je to správne, ale ja som hovorila: Maminka, vyskúšame, uvidíme."
Čo hovorí teraz?
"Určite je na mňa hrdá, aj keď sa, samozrejme, bojí. No nebrzdí ma, vie, že mi môže veriť. No prvoradá je škola."
Pred celosvetovým finále ste boli mesiac v Singapure a Šanghaji. Sama. Aké to bolo?
"Tak dlho som od rodiny nikdy nebola. Prvé štyri dni som bola smutná, musela som sa oťukať, spoznať ľudí, okolie, ale potom som si tak zvykla, že sa mi zo Singapuru pomaly ani nechcelo odísť. Aj v Šanghaji sme boli skvelá partia."
Patrili ste tam medzi najvýraznejšie dievčatá. Ste zrejme extrovert?
"Hej, mám veľmi rada spoločnosť ľudí. V Šanghaji každý poznal moje meno, všetci ma zdravili, mala som tam veľa kamarátok. A z poroty tiež všetci vedeli, kto som." (smiech)
To je asi veľká výhoda, nie?
"No, to je výhoda, byť takáto! (smiech). Niekedy je to trochu únavné, hlavne pre maminu, keď to musí počúvať celý deň, ale zasa viem, kedy prestať."
Hovoríte aj po anglicky?
"Učím sa deväť rokov, niekoľko rokov aj súkromne. Nemala som žiadne problémy sa dohovoriť, aj keď stále sa učím nové veci, slovíčka."
A chce sa vám učiť, keď ste už privoňali k inému svetu?
"Možno ma nebaví úplne všetko, no učiť sa musím, to je na prvom mieste. Na strednej škole si možno dám individuálny plán. A na vysokú školu určite chcem ísť. Skúsila by som právo, ale možno aj niečo s reklamou."
Priskoro uvažujete dospelo, nie?
"Možno v istom zmysle preskočím mladosť. Budem mať asi menej času na kamarátov alebo rodinu. No podľa mňa je tých 14 rokov akurát. V sedemnástich, osemnástich je už trošku neskoro, aj keď zasa tie dievčatá sú možno zrelšie, rozumnejšie."
Drog a ponocovania sa nebojíte?
"Tak toho sa nebojím. Som dosť silná na to, aby som sa nemusela báť, že do toho spadnem. Určite to závisí od základu v rodine, výchovy, ktorú mám dobrú."
Nemrzí vás, že sa musíte už teraz obmedzovať? Že si nemôžete len tak zmeniť farbu vlasov alebo zjesť čokoládu?
"Ja si ani nechcem farbiť vlasy, to ma fakt neláka. Možno by som sa trochu mohla obmedzovať v jedení čokolády, ale ja ľúbim jesť, a keď mám na niečo chuť, tak si to dám."
Zmenil sa už nejako k vám prístup okolia?
"Najlepší kamaráti zostanú najlepšími kamarátmi. To neovplyvní žiadna súťaž. Zatiaľ sú všetci v pohode."
Aký je to pocit v štrnástich zarábať?
"Skôr mamina ma sponzoruje, keď niečo potrebujem, dá mi na to peniaze, ale ja som dosť šetrný typ."
Takže dostávate vreckové?
"Nie, ani nechcem. Vždy, keď potrebujem, tak mi mama peniaze dá. Ale veď ja ani nepotrebujem každý deň sto korún. Akurát tento týždeň som dosť minula na časopisy. Babka má už o mne zbierku článkov. Každému ich ukazuje." (smiech)
FOTO
