Mníchov 28. novembra (TASR) - Rozsudok nad obvineným bývalým veliteľom protipartizánskej jednotky Edelweiss, 88-ročným Ladislavom Nižňanským, vynesie päťčlenný senát mníchovského Krajinského súdu 19. decembra po 15 mesiacoch, ktoré uplynuli od začiatku procesu.
Rozhodol o tom dnes predsedajúci sudca mníchovského súdu Manfred Götzl. Ešte predtým 6. decembra prednesie záverečnú reč jeden z obhajcov obvineného - Stefan Ufer. Prokurátor Konstantin Kuchenbauer vo svojej dnes začatej záverečnej reči, ktorá trvala necelých šesť hodín, bude pokračovať v utorok. S najväčšou pravdepodobnosťou bude žiadať pre Nižňanského v Nemecku najvyšší možný trest - doživotné odňatie slobody. Prednesenie záverečnej reči obhajcu prerozdelili na dva dni vzhľadom na vysoký vek a zdravotný stav obvineného.
Prokuratúra dnes v záverečnej reči vyhlásila, že Nižňanský sa aktívne podieľal na vojnových zverstvách, vrátane zmasakrovania civilistov v januári 1945, po potlačení Slovenského národného povstania (SNP). V prípade uznania viny zo 164 vrážd spáchaných pri troch masakrách Nižňanskému hrozí trest doživotného väzenia.
Nižňanský, bývalý kapitán slovenskej armády, sa počas vojny pridal k jednotke SS Edelweiss, ktorá prenasledovala partizánov a židov, vyhlásil žalobca Kuchenbauer.
Napriek tomu, že obžalovaný tvrdil, že k vstupu do jednotky bol prinútený a aktívne sa nepodieľal na jej akciách, Kuchenbauer pred súdom pripomenul, že Nižňanský bol za svoju činnosť vyznamenaný Železným krížom prvej triedy. "To nedostanete za to, že nič nerobíte," povedal žalobca. Kuchenbauer však priznal, že Nižňanský však osobne nestrieľal.
Edelweiss mal - v spolupráci s jednotkou SS a inou nemeckou jednotkou - za úlohu obkľúčiť dedinu, ktorá bola cieľom útoku, a zabrániť, aby z nej niekto utiekol živý. Vojaci pred akciou nepodnikli žiadne kroky, aby zistili, či v dedine sú partizáni, dodal prokurátor.
"Nešlo o žiaden prieskum, od začiatku bolo plánom zlikvidovať dedinu. Išlo o likvidáciu - teror," vyhlásil Kuchenbauer, ktorý proces označil za "poslednú šancu na spravodlivosť pre mužov a ženy, starých a mladých", ktorí boli v masakrách zabití. "Tiež ide o to, aby sa vyslal signál podobným alebo porovnateľným vinníkom," dodal.
Podľa Kuchenbauera dôkazy ukazujú, že Nižňanský nielenže nariadil popravy, ale aj okrádal obete a prispel k tomu, aby jednotka vydržala pohromade až do konca vojny. "Nebol pasívny, pripravoval operácie a aktívne ich vykonával," vyhlásil žalobca.
Nižňanský do Nemecka emigroval po druhej svetovej vojne. V Československu ho v roku 1962 v neprítomnosti odsúdili na smrť. V Mníchove pracoval pre Spojenými štátmi financované Rádio Slobodná Európa. Nemecké občianstvo získal v roku 1996. Podľa Kuchenbauera bol pravdepodobne "dvojitým agentom".
Zároveň štátny prokurátor vyhlásil, že do jednotky Edelweiss sa bývalý kapitán Nižňanský prihlásil dobrovoľne. "Prechod z jednej bojujúcej strany na druhú" bol, podľa Kuchenbauera "životným obrazom obvineného". Podľa neho sa "objavil" všade tam, kde bola pre neho situácia výhodnejšia".
Kuchenbauer sa opieral najmä o výpovede svedkov a zúčastnených procesu v Banskej Bystrici v roku 1962, kde Nižňanského v neprítomnosti odsúdili na smrť. Jeho účasť na popravách, podľa slov mníchovského prokurátora opísala vtedajšia žaloba "vecne".
Nemecké úrady začali prípad vyšetrovať len v roku 2001 na slovenskú žiadosť. Sudcovia, ktorí navštívili Slovensko, aby vypočuli žijúcich svedkov, poukázali na komplikovanosť prípadu.
Súd v októbri 2004 rozhodol o Nižňanského prepustení, pričom sa odvolal na protichodné svedectvo bývalého člena Edelweiss, ktorého výpoveď prispela k jeho odsúdeniu v roku 1962.
Počas procesu Nižňanský priznal, že bol pri tom, keď v roku 1944 na Slovensku zajali amerických agentov a vojnového korešpondenta, ktorých neskôr popravili.
Medzi zadržanými boli členovia Úradu spravodajských služieb (OSS) na úteku počas tajnej misie medzi slovenskými partizánmi, ako aj korešpondent agentúry AP Joseph Morton.
Američanov - 13 agentov a Mortona - zajali 26. decembra 1944 v horskej chate a previezli do nacistického koncentračného tábora v rakúskom Mauthausene, kde ich 24. januára 1945 popravili.
Morton (33) je z obdobia druhej svetovej vojny jediný korešpondent, o ktorom sa vie, že ho niektorá z bojujúcich strán popravila.
3 20 ikr juh
