Záhreb 28. novembra (TASR) - Predseda chorvátskej vlády Ivo Sanader poskytol osobitnému spravodajcovi TASR rozhovor, v ktorom odpovedá na otázky súvisiace s integračným procesom, budúcnosťou Európy i so vzťahmi so Slovenskom.
Otázka : Ako vidíte budúcnosť Európy a jej integračné perspektívy po tom, ako vo Francúzsku a Holandsku skrachovali referendá o európskej ústave?
I. Sanader : Chorvátska vláda a ja osobne sa zasadzujeme za to, aby proces rozširovania Európskej únie pokračoval pokým neobsiahne celé geografické územie Európy. Sila Európskej únie je v spoločenstve štátov, štátov, ktoré budú súčasne zachovávať politickú stabilitu, ale aj národné záujmy a identitu, realizujúc ich a šíriac popri vzájomnej súčinnosti s inými. Hoci sa to už mnohokrát povedalo, je dobré zopakovať : európska perspektíva je motívom pre každú spoločnosť, aby sa reformovala a pokúsila sa dosiahnuť najvyššie demokratické spoločenské štandardy spoločenskú a politickú stabilitu, právny štát, ochranu a rozvoj ľudských práv a vysoký životný štandard všetkých obyvateľov. Chceme Európu, ktorá bude pestovať spoločné hodnoty, a to sú sloboda, demokracia, mier, právny štát, dodržiavanie ľudských a menšinových práv. Na takejto európskej budúcnosti sa chce zúčastniť aj Chorvátsko. Niet konca toho starého sna o zjednotenej Európe, ak všetky krajiny, všetky národy, bez ohľadu na to či sú veľké, stredné alebo malé, nebudú môcť povedať svoje slovo a predložiť svoje názory na spoločnú budúcnosť a spoločné otázky. Smer k nerozdelenej Európe je našou potrebou. Únia sa nesmie poddať vyčerpanosti a vzdať sa pred výzvami rozšírenia.
Práve chorvátsky začiatok rokovaní potvrdil moje pevné presvedčenie, že francúzske a holandské výsledky referend nevyčerpajú Úniu od rozšírenia. Nedvojzmyselne to potvrdzuje aj moja posledná návšteva vo Francúzsku a plná podpora prezidenta Jacqua Chiraca Chorvátsku na ceste do EÚ. To je jasný signál pre Európu, že sa Francúzsko napriek evidentným problémom, nevzdá rozšírenia. Myslím si, že výstavba súčasnej, zjednotenej Európy, ktorá je ideou spolunažívania, mieru a blahobytu, vystúpila zo svojej histórie poznačenej vojnami a konfliktami a nemá alternatívu.
Otázka : Rokovania s Chorvátskou republikou môžu byť prerušené, ak Záhreb nebude plne spolupracovať s Medzinárodným súdom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY). To je jeden zo záverov poslednej správy o pokroku Chorvátska v príprave na členstvo v EÚ. Čo to znamená pre Chorvátsko?
I. Sanader: Úplná spolupráca s ICTY je jednou z podmienok, ktoré Chorvátsko musí splniť. Do rámca rokovaní už bola zahrnutá ochranná klauzula, zvyčajný prostriedok, ktorý sa v závislosti od obsahu používa pri všetkých krajinách v procese prístupových rokovaní. Aj v poslednej vlne rozšírenia existovala možnosť suspenzie rokovaní, v prípade ak krajina v tomto procese hrubo porušovala kodanské princípy alebo iné kritériá. Verím, že fakt, že sa zdôrazňuje spolupráca s Haagom, vzišiel z potreby Rady ministrov, aby sa ešte raz zdôraznila dôležitosť potreby spolupráce so súdom v Haagu.
Moja vláda plne spolupracuje s haagskym tribunálom a v tom budeme pokračovať aj v budúcnosti, až kým sa nevyrieši aj posledný otvorený prípad. Nad Chorvátskom neostane žiaden tieň a naša zodpovednosť sa iba zväčšila otvorením prístupových rokovaní. Nemáme o tom nijaké pochybnosti.
Rokovania teda nemožno spochybniť pokým sú naše stanoviská, ako je tomu dnes, v otázkach spolupráce s Haagom totožné so stanoviskami Rady ministrov Európskej únie a hlavnej haagskej žalobkyne.
Otázka : Slovensko vždy podporovalo vstup Chorvátska do EÚ a táto podpora pokračuje. Ako vidíte konkrétnu pomoc Slovenska v prístupovom procese Chorvátska do EÚ? Ako hodnotíte chorvátskoslovenské vzťahy vôbec?
I.Sanader : Slovensko preukazovalo stálu podporu Chorvátsku v jeho euroatlantických smerovaniach. Premiér Mikuláš Dzurinda bol v septembri medzi ôsmimi predsedami kresťanskodemokratických a konzervatívnych strán, ktorí žiadali, aby Chorvátsko ihneď začalo rokovania. Po 3. októbri, kedy sme oficiálne otvorili rokovania s EÚ, bol práve on prvým premiérom, ktorý navštívil Záhreb. Slovensko teda poskytovalo úplnú podporu Chorvátsku od samého začiatku a nielen pri otváraní rokovaní EÚ s Chorvátskom, ale aj vo všetkých fázach predtým. Slovensko ponúklo Chorvátsku aj konkrétne návrhy pomoci a spolupráce skupinu najlepších odborníkov, aby bolo čím skôr pripravené stať sa členskou krajinou EÚ. Už v decembri sa naši vyjednávači stretnú v Bratislave so svojimi slovenskými kolegami.
Vieme, že Slovensko bolo jednou z najúspešnejších krajín, ktorej príklad chce Chorvátsko nasledovať. Jeho pomoc v každom prípade vítame. Sme priateľské krajiny a nazdávam sa, že existujú všetky predpoklady pre rýchlejší a rozsiahlejší rozvoj najmä v hospodárskej oblasti. Aj pri tejto príležitosti sa ešte raz chcem poďakovať predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi a Slovensku za podporu, ktorú poskytujú Chorvátsku na jeho ceste do Európskej únie.
Otázka : Chorvátsko a Slovensko sa tento týždeň stretnú vo finále Davisovho pohára. Verím, že budete osobne, spolu s premiérom Dzurindom, sledovať toto stretnutie v Bratislave. Aký výsledok tipujete?
I. Sanader : Už vstup našich reprezentácií do finále je prvotriedna senzácia a mimoriadny úspech chorvátskych aj slovenských tenistov. Miki Dzurinda a aj sme priatelia, ale na finále Davisovho pohára budeme na opačných stranách. Samozrejme, dúfam vo víťazstvo chorvátskych hráčov. Ale nech zvíťazí ktokoľvek, som si istý, že Slováci budú v ešte vo väčšom počte cestovať na Jadran a Chorváti na lyžovačku do Vysokých Tatier.
(osobitný spravodajca TASR Ivan Melicherčík)
