|
FOTO |
Za normálnych okolností by sa 41-ročný parketár Jozef Sewald do základnej umeleckej školy nikdy neprihlásil. Tvrdí, že na muzicírovanie nemá talent ani čas. Rozhodla zaňho stávka.
V partii priateľov, s ktorou už roky chodí stanovať, veľmi chýba niekto, kto by vedel do rúk chytiť hudobný nástroj. A tak ho raz v družnej nálade vyprovokovali k sľubu, že sa naučí hrať na harmoniku.
"Stavili sme sa, kto je mäkký, či to risknem," spomína Jozef. Rozhodol sa stávku splniť. Pred rokom sa zapísal do hudobnej školy v Moravskom Lieskovom. A je rád, že to urobil.
Na začiatku mu totiž bolo trápne i smiešne byť spolužiakom deťom. Teraz to tak nevidí. "Berú ma normálne. Väčšina z nich vie hrať lepšie ako ja a mohol by som sa od nich pokojne učiť."
Len učiteľov v škole záujem dospelého prekvapil. Podobného žiaka mali iba raz. Pred desiatimi rokmi k nim rok chodil dôchodca, ktorý sa učil hrať na elektrickom klavíri.
Prijať pána Sewalda však problém nemali. "To, že chcel hrať na harmoniku, som zvládla. Udivuje ma však, že ho to drží a baví čoraz viac," hovorí dnes zástupkyňa riaditeľa Martina Skovajsová.
Najväčším problémom ich nového žiaka boli a stále sú noty. "Bol to pre mňa šok," spomína Jozef. "Vôbec som nevedel, čo noty znamenajú." Nota f je pre dospelého iba "tá štvrtá gulička na notovej osnove".
Všetko sa však dá dohnať usilovnosťou. "Čo sa týka domácej prípravy, je najusilovnejší zo všetkých," hodnotí učiteľka Jzlová.
Jozef Sewald cvičí minimálne hodinu denne, hoci sa k harmonike dostane až večer. "Hrávam v garáži. Manželka, ktorá začala chodiť na vysokú školu, sa o poschodie vyššie učieva."
Jeho repertoár pesničiek sa stále rozrastá, predviedol sa už aj pred priateľmi. "Aj sa mi zadarilo, potom som zasa niečo pokazil a vtedy je to lepšie radšej zabaliť," priznáva.
Priatelia i rodina, ktorí sa spočiatku smiali, dnes držia odhodlanému žiakovi palce. Jeho manželka mu dokonca kúpila i prvú harmoniku. "Dnes som za tú stávku vďačný," uzatvára nádejný harmonikár. Do hudobnej školy chce chodiť ešte zo dva, tri roky.
Autor: ĽUBOŠ KOSTELANSKÝ
