Je zo Želiezoviec, skúma na Floride more

Henrieta Dulaiová, rodáčka zo Želiezoviec, pracuje ako oceánologička na Floride. Päť rokov skúma chemické prvky v mori.

Vyštudovala kvasnú technológiu na priemyselnej škole v Nitre. Po nej prišla vysoká škola v Prahe, odbor jadrová chémia. Zo žartu vravievala, že si ju vybrala, aby sa dostala k jadru veci.

Svoj čas delila medzi hádzanú a školu. Fyzika, matematika a chémia ju spočiatku potrápili, no vypracovala sa medzi najlepších. V škole zostala ako doktorandka.

Na jednej konferencii si výsledky jej výskumu všimol chemik z Floridy a pozval ju na študijný pobyt na tamojšiu štátnu univerzitu.

Prešla riadnymi prijímačkami a dostala štipendium na výskum. "Až tam som zistila, že som neprišla iba na pol roka. Bolo pre mňa ťažké odkázať kolegom do Prahy, že sa už nevrátim. Ani doktorát som nedokončila."

Na Floride skúmala more. "S mojím novým šéfom sme prišli na to, že do mora nevtekajú iba rieky, ale aj podzemná voda. Nikto ju doteraz neskúmal, chýbala na to spoľahlivá metóda."

Henrieta na jednu prišla - jej prítomnosť zisťuje meraním radónu. Tento chemický prvok totiž neobsahuje morská voda, iba podzemná. Navštívila Thajsko, Havaj či Sicíliu, aby meranie naučila miestnych ľudí.

"Je to trochu dobrodružné. Vyberieme si trasu, po ktorej sa plavíme loďou. Na zástavkách hodíme pumpu do vody a načerpáme z nej. Na inom mieste sa potápame. Vo vyše 30-metrovej hĺbke umiestňujeme merače na sudy, ktoré potom púšťame na morské dno."

Na mori je dva týždne. Vzorky potom týždeň skúma v laboratóriu a týždeň spracúva do počítača. "Odhadujem, že vo svetových moriach a oceánoch je desať percent podzemnej vody. Výskum to spresní. Na Floride sme zistili štyridsať percent."

Potrebujeme vedieť to, čo skúma? Henrieta prikyvuje, že áno. S podzemnou vodou totiž strácame aj pitnú. V niektorých častiach amerického kontinentu je jej nedostatok, kým v Európe sa ňou plytvá.

"Podzemná voda odvádza aj znečisťujúce látky. Musíme si uvedomiť, že čo dávame do zeme, ide aj do mora. Na znečisťovaní sa podieľa aj vnútrozemská krajina, ako je Slovensko," dodáva oceánologička, ktorá pôvodne plánovala, že sa domov vráti.

Nepáči sa jej, že v Amerike ľudia nemajú dovolenku. Celý život tvrdo pracujú a oddychujú až v dôchodku. Aj štipendium na Floridskej univerzite jej po tom, čo získala doktorát, vypršalo.

Henrietin slovenský priateľ ju však presviedča, že ak chcú byť za svoju prácu aj dobre platení, mali by zostať v Amerike. Slovenka už preto na odchod veľmi nepomýšľa. Získala miesto v prestížnom Oceánografickom inštitúte Massachussettskej univerzity.

"Zároveň budem skúmať planktóny na Antarktíde. Budem zisťovať, čo vplýva na ich rast. Planktóny pohlcujú oxid uhličitý v ovzduší, ktorý spôsobuje globálne oteplenie." Na ten výskum sa už dnes teší.