Mníchov 22. februára (TASR) - Existujú chvíle, v ktorých niet čo závidieť súdom a sudcom. Možno odsúdiť na doživotie 90-ročného, na smrť chorého muža za činy spred 60 rokov? Alebo je takýto súdny proces v rozpore s ľudskými právami? S touto otázkou sa museli v prípade bývalého SS-Scharführera Antona Mallotha vysporiadať členovia trestných senátov Krajinského súdu v Mníchove a Spolkového súdneho dvora, poznamenáva dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
Obe súdne inštancie dospeli k názoru, že štát môže aj v tomto prípade siahnuť po najvyššom treste. Možno práve v tomto prípade by bol z humanitných dôvodov prijateľnejší iný prístup. Táto skutočnosť by sa však ťažko vysvetľovala niekoľkým ešte žijúcim väzňom bývalého koncentračného tábora v Terezíne, ktorí pocítili besnenie "pekného Tonyho" na vlastnej koži a pre ktorých bol tento oneskorený proces aspoň malou satisfakciou za prežité utrpenie.
Jedna spoločnosť poslala Mallotha do terezínskej Malej pevnosti a umožnila mu, aby sa z neho stal trýzniteľ a vrah, druhá spoločnosť sa musí postarať o primeraný trest - a ten znie doživotie, zdôvodňujú sudcovia svoje rozhodnutie.
Natíska sa však ešte jedna úvaha: pre smrteľne chorého starca, ktorý sledoval z invalidného vozíka celé hodiny so strnulým výrazom v tvári súdne pojednávanie a zrejme mnohému už ani nerozumel, by malo byť jedno, či posledné dni života strávi vo väzenskej nemocnici alebo na inej klinike. Celé desaťročia svojho života prežil Malloth nerušene v Južnom Tirolsku a v domove dôchodcov v Mníchove, uzatvára SZ.
