Belehrad 23. novembra (TASR) - Srbský prezident Boris Tadič v utorok vyzval najvyššie štátne orgány v krajine, aby čo najrýchlejšie zaujali stanovisko voči jeho návrhu riešenia otázky budúceho štatútu Kosova.
Tadič navrhuje vytvorenie dvoch územných celkov v regióne, srbského a albánskeho, ktoré by sa podieľali na fungovaní spoločných inštitúcií. Srbský územný celok by mal pevné spojenie na inštitúcie v Srbsku, aby mala srbská menšina "garanciu na zachovanie svojej existencie" v Kosove, citovala dnes Tadiča srbská televízia RTS. Kosovo by podľa Tadičovej platformy ostalo v rámci srbského štátu a jeho hranice by sa nezmenili. Tadič dodal, že jeho platforma spĺňa očakávania medzinárodného spoločenstva, štátne záujmy Srbska a berie do úvahy aj záujmy albánskej väčšiny, ktorá "takisto existuje v Kosove a je súčasťou rozhovorov o jeho štatúte".
"V tejto chvíli nemáme žiadnu inú platformu na rozhovory o štatúte. Máme svoje želania, ktoré rešpektujem, ale v Kosove musíme predovšetkým viesť reálnu politiku," zdôraznil Tadič a dodal, že jeho návrh riešenia štatútu oblasti bol aj návrhom bývalého srbského premiéra Zorana Djindjiča, ktorého zavraždili v marci roku 2003.
Podľa srbského prezidenta stanovilo medzinárodné spoločenstvo jasné podmienky o budúcnosti Kosova, pričom je neprípustné, aby sa región vrátil do stavu z čias vlády bývalého srbského a juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Tadič vyjadril pochybnosti o tom, že sa rokovania o štatúte Kosova skončia už po deviatich mesiacoch, ako to očakáva medzinárodné spoločenstvo a dodal, že Srbsko sa nemusí ponáhľať s určením členov svojho tímu. Odôvodnil to skutočnosťou, že rozhovory sú len v počiatočnej fáze, a Srbsko musí najprv určiť presné znenie svojho plánu kosovského štatútu.
Prezidentov návrh o dvoch územných celkoch v Kosove však vyvolal ostrú polemiku v srbskom parlamente a odmietavý postoj popredných politických predstaviteľov v krajine, ktorí odmietajú akékoľvek územné delenie regiónu. Tomislav Nikolič zo Srbskej radikálnej strany (SRS) na pondelňajšom zasadnutí srbského parlamentu, počas ktorého poslanci drvivou väčšinou schválili rezolúciu o Kosove, dokonca vyzval, aby do rezolúcie zahrnuli aj "zákaz vyhlásení týkajúcich sa Kosova", platiaci pre srbského prezidenta Borisa Tadiča. Podľa srbských radikálov je neprípustné, aby Tadič figuroval medzi členmi belehradského tímu vyjednávačov a zdôrazňujú, že jedine srbská vláda má oprávnenie viesť štátnu politiku, zvlášť v prípade takej závažnej otázky, akou je problém Kosova.
Srbský parlament v pondelok podporil rezolúciu vlády pre rokovania o budúcom štatúte Kosova, ktorý odmieta narušenie územnej celistvosti krajiny a akékoľvek vnútené riešenie problému, podľa prezidenta Tadiča však rezolúcia nie je dobrou platformou pre rokovania. Srbský prezident v súvislosti s rezolúciou dodal, že nie je v súlade so srbskou ústavou.
"Odkážte Tadičovi, že so srbskou ústavou nie je v súlade ani vytvorenie dvoch územných celkov v Kosove," povedal Nikolič poslancom prezidentovej Demokratickej strany.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska a Čiernej Hory (SČH), je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu.
Albánci tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie Kosova a trvajú na nezávislosti, čo je však pre srbskú stranu neprípustné. Belehrad navrhuje riešenie "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť", pričom trvá na udržaní Kosova v súčasných hraniciach.
Martti Ahtisaari, bývalý fínsky prezident, ktorého OSN tento mesiac vymenovala za sprostredkovateľa v rokovaniach medzi Belehradom a Prištinou, v pondelok v rámci svojho balkánskeho turné pricestoval do kosovskej metropoly Priština. Oznámil, že do januára vytvorí kanceláriu vo Viedni, odkiaľ bude rozhovory o štatúte viesť. Očakáva sa, že jeho aktivity budú mať spočiatku podobu kyvadlovej diplomacie medzi Belehradom a Prištinou.
12 20 zsl žab
