Belehrad 21. novembra (TASR) - Srbský parlament dnes podporil rámec vlády pre rokovania o budúcom štatúte Kosova, ktorý odmieta narušenie územnej celistvosti krajiny a akékoľvek vnútené riešenie problému.
Deklaráciu schválilo 205 z celkového počtu 250 poslancov, 29 sa zdržalo hlasovania. Podľa dokumentu výsledky rokovaní o štatúte musí schváliť Skupština a, pokiaľ možno, aj referendum v Srbsku.
Rokovací rámec poslancom predložil premiér Vojislav Koštunica, ktorý vylúčil nezávislosť pre Kosovo. Dodal, že rokovania o budúcnosti OSN spravovanej provincie musia dospieť k riešeniu pri zachovaní územnej celistvosti Srbska.
Koštunica vystúpil pred parlamentom na špeciálnom zasadaní venovanom schváleniu rámca pre rokovania. Uviedol, že kosovskí Albánci, tvoriaci 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie, by mali mať širokú autonómiu.
"Kosovo je súčasťou Srbska, a nie len súčasťou jeho histórie, ale aj súčasťou jeho prítomnosti a budúcnosti. Dnes rozhodujeme o samotnom Srbsku, o nás," vyhlásil Koštunica.
Srbský parlament deklaráciu schválil v čase, keď do Kosova pricestoval osobitný vyslanec OSN, fínsky exprezident Martti Ahtisaari. Ahtisaari v Prištine začína kyvadlovú diplomaciu zameranú na zmierenie nezlučiteľných postojov predstaviteľov Kosova a Srbska.
"Vieme, že existuje obrovská priepasť," povedal šéf Misie OSN v Kosove (UNMIK) Sören Jessen-Petersen novinárom v Prištine. "Skutočnosť, že obe strany sú tak veľmi vzdialené, a podľa môjho názoru zostanú dosť vzdialené ešte dlhý, dlhý čas, len prispeje k zachovaniu statu quo. Obe strany sú veľmi vzdialené, zostanú veľmi vzdialené," dodal.
Podľa Koštunicu rozhovory budú "zložité a náročné". Srbsko bude vedené dvoma princípmi - pripravenosťou na nájdenie kompromisného a spravodlivého riešenia, ako aj odmietavým postojom k akémukoľvek vnútenému riešeniu, ktoré Srbsku zoberie časť územia.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska a Čiernej Hory (SČH), je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu. Konflikt si vyžiadal asi 10.000 mŕtvych civilistov. Po stiahnutí Belehradu z Kosova ušlo asi 200.000 Srbov, zostávajúcich 100.000 žije v izolovaných enklávach pod ochranou mierovej jednotky KFOR.
Koštunica vyhlásil, že albánski secesionisti za šesť rokov od vojny ukázali svoju pravú tvár tým, že využívali všetky prostriedky pre dosiahnutie svojho konečného cieľa - nezávislého Kosova.
Podľa premiéra od roku 1999 sa v Kosove vykonáva "zámerná, plánovaná a organizovaná politiky etnického vyčistenia Kosova od Srbov, a nielen od Srbov, ale všetkých Nealbáncov".
"Nezávislé Kosovo pre albánskych secesionistov znamená monoetnický a výhradne albánsky štát," povedal Koštunica.
V Kosove dochádza k sporadickým, občas explozívnym násilnostiam proti zostávajúcim Srbom, čo je hodnotené ako prejav netrpezlivosti Albáncov po nezávislosti. V marci 2004 v provincii došlo k rozsiahlym násilnostiam, najhorším od konfliktu, ktoré prekvapili jednotku KFOR a ktoré si vyžiadali 19 mŕtvych.
"Nezávislé Kosovo by znamenalo, že ... násilie, porušovanie ľudských práv, etnické čistky a kultúrna genocída sa vypláca," povedal Koštunica. "Spochybnilo by to mnohé všeobecne prijímané hodnoty a podkopalo by to základy svetového poriadku. Nik by nemal podceniť možné dôsledky takéhoto precedensu," dodal Koštunica.
Pre ukončenie rozhovorov o štatúte nestanovili žiaden termín, podľa diplomatov je však cieľom dospieť k riešeniu do polovice roku 2006.
V súvislosti s rokovaniami nemožno vylúčiť ani násilnosti. "Vieme, že na oboch stranách sú blázni," povedal Jessen-Petersen. "Vieme, že dôjde k provokáciám. Sme dobre vybavení, aby sme reagovali na akékoľvek provokácie," dodal.
