 |
| ABY SA LIETADLO RENTOVALO, MUSÍ V EURÓPE ABSOLVOVAŤ NAJMENEJ TRI LINKY DENNE. AIRBUS A380 BUDE MAŤ PRIEMERNÚ SPOTREBU 3 LITRE KERAZÍNU NA JEDNO SEDADLO A 100 KM. |
Od polovice deväťdesiatych rokov sa zatiaľ na kontinentálnych linkách rozbieha úspešne nízkonákladová doprava, ktorú v USA nazývajú no frill (bez parádičiek). Letenky sa rezervujú a kupujú internetom, namiesto papierového dokladu dostane cestujúci iba PIN kód. V kabíne je tesnejšie a letušky nerozdávajú noviny, cukríky a čokoládu. Kto chce kávu, sendvič či kolu, musí si ju zaplatiť. Kto nepríde k odletu, zvyčajne nemá nárok na vrátenie nevyčerpaného cestovného.
Ceny takýchto leteniek však šli prudko dole. Tie najlacnejšie možno dostať za päť, desať, dvadsať eur, akciové ceny sú aj za korunu. Samozrejme, že počet najlacnejších leteniek je obmedzený, ale aj tak priemerná cena u nízkonákladových dopravcov predstavuje 40 až 80 eur, čo je neraz dva, trikrát menej než ceny pred pár rokmi.
Ľudia chcú cestovať lacno, nuž musia akceptovať aj isté obmedzenia. Je to trochu ako hypermarket, kde si človek vyberá sám, kým v značkovom obchode má individuálny servis, charakterizuje vývoj jeden bratislavský predajca leteniek. Aj ceny sú ako v hypermarkete, treba si vyberať medzi množstvom akcií, pozorne študovať, čo sa skutočne vyplatí. Neraz sa stáva, že lacné letenky u lacných aerolínií sú vypredané a let vyjde drahšie než u štandardných dopravcov. Kým u štandardných dopravcov má človek možnosť konzultácie s predajcom, u lacných si všetko musí pred obrazovkou počítača zhodnotiť sám. Niekto je cenou prekvapený príjemne, iný čakal menej, niekomu na palube možno chýba noblesnejšia atmosféra starých tradičných aerolínií, iným zmena štýlu vyhovuje. Nuž – niečo za niečo.
SKLADAČKA ZO ŠIESTICH MILIÓNOV SÚČIASTOK
Aby sa lietadlo rentovalo, musí v Európe absolvovať najmenej tri linky denne. Štandardné aerolínie využívajú svoje lietadlá na európskych tratiach šesť až osem hodín, nízkonákladové aj vyše desať. Medzikontinentálne lietadlá odletia z Európy do USA a do 24 hodín sú aj späť. Mohlo by sa zdať, že pri takejto frekvencii sa každé lietadlo rozsype za dva roky. Našťastie prudký vývoj technológií spôsobil, že súčasné moderné lietadlá si vyžadujú stále menej povinnej údržby. Aj napriek tomu, že napríklad veľkokapacitný Boeing 747 má vyše šesť miliónov súčiastok vyrobených v 33 krajinách.
Lenže bezpečnosť je v leteckej doprave prvoradá, preto na hodinu letu pripadá aj niekoľko hodín predpísanej kontroly a práce mechanikov na zemi. Sú zohraným tímom, ktorý nerobí nič náhodne, ale podľa manuálu povinných úkonov. Lietadlo má na hodinu presne určené, kedy ktorý prístroj, súčiastku a zariadenie treba skontrolovať, doladiť, vymeniť. V priebehu pár minút sa vymení aj celý blok a nahrádza sa iným. Na palube airbusov počítač po pristátí vytlačí lístok so zoznamom závad, ktoré čidlá a kontrolné zariadenia za letu zistili. Za chybu prísny počítač označí napríklad aj vypálenú kontrolku.
 |
| O pár minút kratší let znamená tisícové úspory, preto je kapitán lietadla aj ekonómom. |
Boeing 737-800 pre 184 cestujúcich s doletom 5420 kilometrov má nádrže na 26 tisíc litrov kerozínu. Za hodinu preletí 840 kilometrov a spotrebuje na jednu sedačku približne dva litre na 100 kilometrov. Asi toľko ako automobil strednej kategórie na dovolenkárskej ceste so štvorčlennou rodinou. Nemecká Lufthansa má rôznorodú flotilu, ktorá v priemere spotrebuje na jedného cestujúceho a 100 kilometrov spotrebuje v priemere len pri 4,3 litre paliva. V roku 1991 na starších typoch lietadiel to bolo takmer o 32 percent viac. V roku 2007 zaradí do flotily obrovský Airbus A380, ktorý bude mať priemernú spotrebu tri litre na sedadlo a 100 kilometrov. Bude to však skutočná lietajúca cisterna: nádrže budú mať obsah 310 000 litrov.
Preto je kapitán aj ekonómom. Ak za letu zistí v letových cestách skratku či výhodnejšiu hladinu, mal by požiadať o zmenu. O pár minút kratší let znamená mnohotisícové úspory. Palivo predstavuje veľkú hmotnosť, pričom spotreba je oveľa viac závislá na celkovej hmotnosti ako spotreba auta. Nemecké chartrové spoločnosti sa začiatkom sedemdesiatych rokov trápili s problémom, prečo ich diaľkové lietadlá majú kratší dolet než hovorí norma. Prišli na to až po čase, keď po preverovaní všetkých údajov sa rozhodli vážiť cestujúcich a zistili, že priemerný nemecký turista váži o osem kíl viac, než predpokladali tabuľky dopravcu. Nuž dolet sa skrátil o dvesto kilometrov. Jedna európska spoločnosť svojho času dokonca prémiovala pilotov, ak si udržiavali ideálnu hmotnosť.
Nočnou morou aerolínií sú rýchlo rastúce ceny paliva. České aerolínie môže tohoročné zvyšovanie stáť aj vyše 600 miliónov korún. Dnes kapitán preratúva, koľko má kde tankovať aj v závislosti od ceny paliva na konkrétnom letisku. Slovenskí dopravcovia zvyčajne tankujú čo najviac v zahraničí, aby doma tankovali menej, pretože v Bratislave je palivo drahšie než na mnohých západoeurópskych letiskách.
Autor: S-MAGAZÍN / Alena Sulová
