Brusel 20. novembra (TASR) - Európska únia je v súčasnosti viac európskou, pretože je postavená do väčšej miery na základných hodnotách a princípoch, než na obchodných, geografických či ekonomických faktoroch. Uviedol to komisár Európskej komisie pre kultúru, vzdelávanie, odbornú prípravu a mnohojazyčnosť Ján Figeľ pri hodnotení prvého roku pôsobenia EK pod vedením Josého Manuela Barrosa.
Figeľ súčasne pripomenul, že 25-členná Barrosova komisia je po prvý raz v dejinách európskej integrácie založená na princípe, keď jednu krajinu reprezentuje jeden komisár. Po minuloročnom rozšírení sa podľa Figeľa tiež ukázalo, že tento proces neznamená znefunkčnenie európskych inštitúcií.
"Rozšírenie samotné sa stáva realitou, ktorá neznamená znefunkčnenie alebo kolaps európskych inštitúcií, skôr naopak, inštitúcie fungujú. Narástla dimenzia nielen členstva, ale aj rôznosti - kultúrnej, jazykovej - a práve to robí spoločenstvo na jednej strane komplexnejším, na druhej oveľa náročnejším, ale aj atraktívnejším," uviedol slovenský komisár pre TASR.
Pri hodnotení prvých 12 mesiacov fungovania Barrosovej komisie Figeľ zdôraznil, že prijala stratégiu na znovunaštartovanie lisabonskej stratégie, čo znamená sústredenie sa na menší počet dôležitých priorít, na partnerstvo medzi európskymi inštitúciami a členskými krajinami, ako aj na národné stratégie.
V oblasti legislatívy začala EK uplatňovať princíp lepšej regulácie, ktorý sa prejavuje najmä dôkladnejšou analýzou pred prijímaním rozhodnutí a hodnotením ich dopadov na európskej úrovni.
EK rozvinula aj stratégie v niektorých dôležitých oblastiach vrátane životného prostredia, reformy cukru, pripravila negociačný rámec pre ďalšie rozširovanie či stratégiu európskeho susedstva, ktorej cieľom je vytvoriť "okruh priateľov okolo dnešnej rozšírenej Európy". Medzi ďalšie úspechy komisie možno považovať prijatie opatrení v boji proti terorizmu alebo rýchlu pomoc obetiam cunami v juhovýchodnej Ázii. Všetky tieto postupy majú za cieľ prezentovať úniu ako spoločenstvo, ktoré znamená nielen prosperitu, ale aj stabilitu a bezpečnosť, podčiarkol Figeľ.
Komisár pre vzdelávanie a kultúru pripustil, že únia čelí problémom vyplývajúcim okrem iného i z narastajúcej závislosti. Ak najväčšie ekonomiky majú problémy napríklad v oblasti konkurencieschopnosti či zamestnanosti, prenáša sa to do celého spoločenstva.
"Ak dnes vnímame veľmi citeľne globalizáciu, tak intenzívnejšia európska spolupráca je nevyhnutnou odpoveďou na tento fenomén, ktorý prichádza do Európy cez rôzne technológie ale aj medzinárodné vzťahy. To všetko je veľmi konkrétnou výzvou pre EK, členské štáty, EP a všetkých aktérov," vyhlásil Figeľ.
Pri hodnotení svojho rezortu Figeľ zdôraznil, že EK v balíku finančnej perspektívy navrhuje najväčšie zvýšenie práve pre oblasť vzdelávania a výskumu. Počas uplynulého roku sa podarilo získať podporu pre tento rezort u parlamentu a u rady a dosiahnuť dohodu o troch sedemročných programoch - pre celoživotné vzdelávanie, mládež a kultúru. Takisto sa rozvinul proces reforiem na vysokých školách v Európe známy ako Bolonský proces, ktorý je zameraný na odstraňovanie bariér pre občanov a na mobilitu v oblasti vzdelávania a výskumu. V súčasnosti ho realizuje 45 krajín a jeho druhá fáza je zameraná na kvalitu týchto reforiem. Podobný proces sa začal v oblasti odbornej prípravy študentov, kde Figeľ navrhol európsky kvalifikačný rámec.
Figeľ tiež vyzdvihol rozvoj kultúrnej spolupráce medzi členskými krajinami únie, ku ktorému došlo v priebehu uplynulého roka. Považuje to nielen za prínos Európy pre seba samú a pre medzinárodné spoločenstvo, ale aj za potvrdenie schopnosti Európy vnímať kultúru ako dôležitú oblasť spolupráce a nástroj na ochranu rozmanitosti ako prínosu a nie ako problému.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková)
