 |
| 24. OKTÓBER 2003 – posledné pristátie lietadla Concorde na Londýnskom Heathrow po lete z New Yorku. Kapitán lietadla Jonathan Napier si fotografuje fanúšikov letectva, ktorí sa prišli rozlúčiť s končiacou érou nadzvukových dopravných lietadiel. |
Mýliť sa je ľudské. Dnes už úsmevné filmy zo žánru sci-fi predpokladali, že po roku 2000 budú ľudia komunikovať prostredníctvom videotelefónov s monštruóznymi obrazovkami. Nikoho nenapadlo, že každý bude vo vrecku nosiť drobnú hračku, ktorá dokáže nielen telefonovať, ale aj posielať správy či dokonca obrázky.
Podobne mylná bola aj predstava o tom, ako budeme v 21. storočí lietať. Odborná i laická verejnosť bola posadnutá rýchlosťou. Najmä od čias, keď lietadlá začali poháňať prúdové motory sa zdalo, že rýchlostné rekordy budú padať takmer denne. V roku 1947 sa podarilo prvýkrát prekonať rýchlosť zvuku (331 metrov za sekundu, t. j. 1192 km/h). Už o šesť rokov sa podarilo letieť dvakrát rýchlejšie.
IDE O RÝCHLOSŤ
Prvé dopravné lietadlo na prúdový pohon, britský Comet DH-106, vzlietlo 27. júla 1949 a od roku 1952 začalo pravidelne premávať na linke Londýn - Johannesburg. Pochopiteľne na seba nedala dlho čakať myšlienka, že nielen vojenskí piloti, ale aj obyčajní cestujúci by mohli lietať nadzvukovou rýchlosťou. Predstava, že človek bude za dve-tri hodinky z Paríža v New Yorku bola lákavá a technicky realizovateľná. Jej výsledkom boli dve známe nadzvukové dopravné lietadlá – britsko-francúzsky Concorde a sovietsky Tupolev TU-144. Začiatkom sedemdesiatych rokov, kedy začali brázdiť oblohu, nikto netušil, že táto kapitola leteckej dopravy sa skončí o tri desaťročia – v júli 2000 po tragickom páde jedného z Concordov v Paríži. Hoci ani jej začiatok nebol veľmi šťastný - ruský Tupolev sa v roku 1973 zrútil pred očami vydeseného publika priamo pri predvádzaní na leteckej šou, tiež v Paríži, pričom prišla o život celá 13-členná posádka.
LIETAJÚCI TANKER
Pád Concordu v roku 2000 bol len posledným klincom do rakvy dopravného nadzvukového lietadla. Jeho slabé stránky boli známe už dlho: obrovská nákladnosť a neefektívnosť. „Nadzvukové dopravné lietadlo možno do istej miery prirovnať k letiacemu tankeru,“ tvrdí Dennis Bushnell z NASA. Plná nádrž predstavuje asi polovicu zo 185 ton hmotnosti Concordu. Ďalším problémom boli dopady na životné prostredie – nadzvukové lietadlá lietali vo výške 18 kilometrov. „Zasahovali do priestoru ozónovej vrstvy a splodiny z motorov mohli prispieť k nárastu jej poškodenia,“ tvrdí letecký odborník Jill Max.
Problémy zastavili vývoj niektorých modelov už v zárodku - napríklad amerického Boeingu 2707, ktorý mal rýchlosťou 3200 km/h prepravovať až 350 cestujúcich na palube. Samotná príprava projektu zhltla 3 miliardy dolárov, no napokon práve vysoká nákladnosť a tlak ochrancov životného prostredia rozhodli, že prototyp, ktorý mal vzlietnuť v roku 1971, odpočíva v Hillerovom leteckom múzeu v Kalifornii.
 |
| Dvojposchodový Airbus 380 je posledným výkrikom efektívnosti a úspornosti |
Súčasný i budúci vývoj praje predovšetkým efektívnosti. Preto v ňom majú svoje miesto obrie lietadlá. Najznámejšie z nich, Boeing 747, alebo tiež Jumbo Jet, lieta nad našimi hlavami od februára 1969 a dosiaľ sa ho predalo viac než 1400 kusov. Boeing, ako doterajšieho svetového lídra v počte predaných kusov, však už od roku 2003 predbieha európsky producent Airbus. K jeho úspechu zrejme pribudne aj najväčšie lietadlo na svete, čerstvo vyskúšaný Airbus 380, ktorý by mal už na budúci rok začať s pravidelnou prevádzkou a so splácaním 14 miliárd eur, ktoré stál jeho vývoj. Na svoju palubu pojme 555 až 853 cestujúcich a bez pristátia doletí 15 tisíc kilometrov.
Zdá sa, že Boeing a Airbus budú prinajmenšom v blízkej budúcnosti udávať tón vo vývoji leteckej dopravy. Európsky Airbus stavil na snahu prepraviť naraz čo najviac cestujúcich na veľké vzdialenosti, teda bez medzipristátia a tankovania paliva. Naopak, Boeing sa chce zamerať skôr na menšie lietadlá, ktoré dokážu pasažierov dopraviť priamo a bez prestupovania aj do miest s malými a strednými letiskami (tzv. cestovanie „point to point“). Obe vízie však spája snaha ušetriť čo najviac peňazí. Enormný rast cien ropy a predstava, že budeme za liter obyčajného benzínu čoskoro platiť 50 korún, dávajú tomuto trendu za pravdu. Rýchlosť sa stáva druhoradou, čo napokon potvrdzujú výkony obrích strojov, ktoré „vytiahnú“ len čosi cez 900 km/hod.
Autor: S-MAGAZÍN / Peter M. Harvan
