Praha 19. novembra (TASR) - V Českej republike žije jeden z najzáhadnejších špiónov z čias studenej vojny. Celý svet ho pozná pod krycím menom: Erwin van Haarlem. Roky získaval informácie od britskej kráľovskej rodiny a parlamentu.
Keď sa pred 16 rokmi zrútil komunistický režim, ľudia oslavovali november 1989 a vychádzali do ulíc. Václav Jelínek z pražských Kunratíc bol v tom čase vo Veľkej Británii v jednom z najtvrdších väzení na ostrove Wight a pád železnej opony ho zaskočil a svojím spôsobom i sklamal. Bol totiž špiónom, ktorého komunistická tajná služba v sedemdesiatich rokoch vyslala ako "ilegála" do Anglicka, píše dnes internetová stránka idnes.
Ilegál je v špionážnej terminológii človek, ktorý nie je diplomaticky krytý, zvyčajne žije pod vymysleným menom v cudzom štáte, kde získava tajné alebo veľmi dôležité informácie, ktoré potom zakódované posiela do svojej krajiny.
Jelínek ako politický špión dostal za úlohu infiltrovať sa do tesnej blízkosti kráľovskej rodiny a získavať informácie z britského parlamentu. K vrcholným politikom Veľkej Británie, Spojených štátov amerických a Izraela sa skutočne dostal a informácie o ich aktivitách posielal do Prahy. Odtiaľ ihneď putovali do centrály KGB v Moskve. Nijaký odborník na špionážnu problematiku alebo odborná literatúra však žiadnymi informáciami o Václavovi Jelínkovi nedisponuje. Tento muž totiž žil vo Veľkej Británii ako Holanďan Erwin van Haarlem. A pod touto identitou ho poznajú aj bádatelia i odborníci na tajné služby. To, že v skutočnosti ide o Václava Jelínka z pražských Kunratíc, nebolo doposiaľ zverejnené.
Podplukovník Václav Jelínek alias špión Erwin van Haarlem sa rozhodol prehovoriť o svojej minulosti v knihe, ktorá práve prichádza na trh pod názvom Český špión Erwin van Haarlem.
"Vo Veľkej Británii som ako Erwin van Haarlem pôsobil od roku 1975 a svoje poslanie som úspešne plnil až do apríla 1988. Potom ma však zatkla britská polícia a o rok neskôr ma súd poslal na desať rokov do väzenia za špionáž," rozpráva Jelínek.
Britským tajným službám sa však nepodarilo zistiť skutočné van Haarlemovo meno, ani druh jeho činnosti. "Keď ma v apríli 1988 zatkli, požiadal som ich, aby odovzdali jeden odkaz: Zavolajte na československé veľvyslanectvo a povedzte im, že Erwin van Haarlem bol zatknutý'," hovorí Jelínek.
Bol to úplne prvý prípad na trestnom súde v Old Bailey, kde odsúdili človeka bez toho, aby bolo známe jeho meno. Priznal to i sám sudca Simon Brown pri záverečnej reči. "Erwin van Haarlem, vstaňte. Oslovujem vás týmto menom, aj keď som presvedčený, že nebolo vaše pri narodení. Niet najmenších pochýb, že ste oddaný, disciplinovaný a vynaliezavý špión a takisto nepochybujem, že keby sme vás nedolapili, urobili by ste v ďalších rokoch čokoľvek, čo by od vás vaše československé vedúce orgány požadovali, bez ohľadu na to, akokoľvek by to mohlo poškodiť naše národné záujmy. Súd rozhodol, že si odpykáte trest odňatia slobody 10 rokov a ja odporúčam, aby ste bol po ukončení trestu deportovaný z tejto krajiny. Môžete ísť," prehlásil 3. marca 1989 sudca Brown.
Proces s van Haarlemom bol svojho času v Anglicku veľmi sledovaný. I britská tlač priznala, že skutočná identita van Haarlema zostáva nedoriešená.
"Červenému agentovi Erwinovi van Haarlemovi sa začal desaťročný trest a jeho pravé meno je stále záhadou. Keď tohto nonšalantného špióna odprevádzali do cely, jeden zdroj z britskej špionáže priznal: Stále nevieme, kto ten muž naozaj je. Isté je len to, že to bola naozaj veľká ryba'," napísal v marci 1989 britský denník The Sun.
Podplukovník Jelínek odmietal prezradiť svoju identitu i vo väzení, aj keď mu britská tajná služba ponúkla, že ak bude spolupracovať, oslobodia ho a získa možnosť pracovať pre ich tajnú službu. Nezmenil ho ani pád železnej opony v roku 1989. "Bol som pripravený vo väzení buď vydržať, alebo tam zomrieť," spomína si Jelínek.
V roku 1992 držal hladovku a po 40 dňoch, keď už bol na pokraji smrti, ho zachránil vtedajší šéf československej rozviedky generál Radovan Procházka. Identitu van Haarlema Britom odtajnil a požiadal ich, aby ho pustili na slobodu.
Procházka napísal 20. februára 1992 svojmu podriadenému Jelínkovi do väzenia na ostrove Wight list, v ktorom stálo: "Informácie týkajúce sa vašej skutočnej identity a vašej činnosti boli pre úzky okruh britskej kontrarozviedky na príkaz politických činiteľov ČSFR z našej strany odtajnené. Ja a britská strana sme vysoko ocenili vaše profesionálne správanie. Trvalé zapieranie vlastnej identity by však z vašej strany bolo nezmyselné a pre Britov, ktorí pravdu poznajú, i provokatívne."
"Ilegála" Erwina van Haarlema tajne deportovali do Prahy v apríli 1993 a s rozviedkou sa definitívne rozišiel.
V Čechách sa o tom nikto nedozvedel a prvé zmienky sa o ňom objavili v českých novinách až v roku 1996, keď do Prahy prišiel známy britský spisovateľ Nigel West. Ten miestnym novinám poskytol dobovú snímku van Haarlema, od čoho si sľuboval, že ho van Haarlem skontaktuje a spíše s ním memoáre.
V. Jelínek, ktorý v tej dobe pracoval v banke ako tlmočník, sa mu však neozval a nikomu sa so svojím tajomstvom nezdôveril. Až doteraz.
