Oslo 17. novembra (TASR) - Spojené štáty sa dostávajú pod rastúci tlak európskych vlád, aby reagovali na obvinenia, že lietadlá údajne spojené s prevozmi väzňov americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) v tichosti pristávali v ich krajinách.
Správy o pristátiach súkromných lietadiel, ktoré mala CIA údajne používať na transport zadržaných osôb, sa objavili od Portugalska po Island a priliali olej do ohňa kritiky zaobchádzania s väzňami v Spojenými štátmi vedenom boji proti terorizmu.
"Je to dôkaz, že príliš úzko spolupracujeme so CIA a americkou vládou v takzvanej vojne proti terorizmu," uviedol líder švédskej Ľavicovej strany Lars Ohly pre tlačovú agentúru Associated Press. Reagoval na správy švédskej agentúry TT, podľa ktorých lietadlá CIA využívali v roku 2002 a septembri tohto roku švédske letiská.
Správy o možných letoch CIA s medzipristátiami v Španielsku, Portugalsku, Nórsku, Švédsku, Dánsku či na Islande od roku 2001 prišli v čase, keď Rada Európy vyšetruje tvrdenia, že CIA zriaďovala tajné väzenia pre vypočúvanie podozrivých teroristov vo východnej Európe.
Na zozname predpokladaných lietadiel využívaných CIA sú väčšinou menšie súkromné stroje. Civilný charakter letov by mohol skaliť vyšetrovanie, pretože by v takomto prípade nemuseli žiadať európske orgány o povolenie o prelet alebo pristátie. Ak by išlo o lety CIA alebo iné americké oficiálne misie, museli by byť hlásené.
CIA opakovane odmietla komentovať tvrdenia, že prevážala zadržaných podozrivých teroristov cez európske krajiny.
Islandská televízia informovala, že takéto lietadlá pristáli najmenej 67-krát na ostrove, ktorý je tradičným miestom medzipristátia transatlantických letov. Hovorca premiéra uviedol, že vláda o takýchto letoch nevie a požiadala USA o vysvetlenie, odpoveď však nedostala.
Podobné znepokojenie sa objavilo v Portugalsku a Španielsku, kde sudca vyšetruje správy o pristátí najmenej desiatich letov CIA na Malorke od januára 2004 po január 2005. Malo ísť o súčasť programu, pri ktorom transportovali podozrivých islamských teroristov bez súhlasu súdu na vypočúvanie do tretích krajín, kde mohli byť vystavení mučeniu.
Španielsko požiadalo v marci a znova tento týždeň USA, či lietadlá CIA vezúce podozrivých teroristov mali medzipristátia na španielskych letiskách. V oboch prípadoch Američania odpovedali, že o takýchto letoch nemajú záznamy, uviedla vláda.
V Holandsku opozičný poslanec Bert Koenders dnes predložil otázky o možnom zapletení krajiny do letov CIA ministrovi zahraničných vecí, ktorý má dva týždne na reakciu.
Vyšetrovanie ohlásilo tiež Fínsko. Šéf diplomacie Erkki Tuomioja uviedol, že nič nenaznačuje protiprávnemu využívaniu fínskeho územia, chce však mať istotu. Vyšetrovanie dnes žiadali aj rakúski poslanci.
V Dánsku, ktoré je pevným spojencom USA s vojakmi v Iraku a Afganistane, vláda potvrdila, že do vzdušného priestoru krajiny vstúpilo od roku 2001 spolu 14 letov podozrivých zo spojenia so CIA. V Nórsku tri takéto lety potvrdil nórsky štátny úrad pre letiská. Nie je jasné, či sa na ich palube nachádzali väzni alebo či skutočne išlo o misie CIA.
Ministerstvo zahraničných vecí v Oslo si v stredu predvolalo amerických diplomatov, aby vysvetlili aktivity konkrétneho lietadla, ktoré stálo v júli na tamojšom letisku asi 12 hodín. Dodalo ubezpečenie, že nešlo o let vlády a v Nórsku nepristálo žiadne lietadlo s väzňami.
